dakujem vsetkym tvorcom za toto nadcasove. Pekne profi spracovanie. A teraz dat hned detom do skol, aby lepsie chapali suvislosti medzi historiou a sucastnostou v nasich regionoch.
gratulujem,veľmi krásny dokument,na Vrútky mám krásne spomienky,chodil som tam cez prázdniny v päťdesiatych rokoch k starým rodičom.Starý otec Anton Procháczka pochádzal z Nitry a pracoval v dielňach na údržbe vagónov cca od r.1912.Býval na Lesnej ulici spolu s dcérou Gabrielou vydatou Mičková.Tešl by som sa ak by sa niekto ozval kto ich poznal
Krásný dokument s vysokou informativní hodnotou. Moje železniční srdce zaplesalo. Děkuji TV Turiec. Jen by mne zajímalo, co to je za elektrický vůz na fotografii v titulcích v závěru dokumentu? Z TEŽky ani TREŽky to rozhodně není. A nevybavuji si, že by někde jinde na Slovensku něco takového mohlo jezdit, protože TEŽ a TREŽ byly tehdy jedinými elektrifikovanými tratěmi. Ani ty železničářské uniformy mi tam moc nesedí. Asi nějaká cizina.
Bohumínské místní dráhy. Rozchod 750 (760) mm Napájanie tuším 600V= Obsluhovali celkom rozsiahly systém na Bohumínsku a Karvinsku. (V čase vzniku ešte Karvina s jedným "n" a krátkym a na konci). Zanikli na prelome 1960/1970, sčasti poddolovanim, sčasti náhradou autobusmi a neochotou udržiavať izolovaný systém. Asi jediná "MHD", ktorá sa objavovala v cestovných poriadkoch "veľkej železnice", vtedy ČSD.
Celkom logicky, keďže sa v Púchove prepiahalo z elektriky (typicky Bobina E 499.0) na paru (498.1, 498.0, 475.1) a neskôr na diesel (T 478.1, T478.3). Navyše Albatrosy mali vmax 120, dieselové mašiny len 100 km/h.
Tie veľké stavby .... Vtedy to išlo rýchlejšie, ako dnes napríklad autostrády !!!! Riadli to z Budapešti a Viedne.... Kto to riadi dnes? Tunel Višňové sa stále nedarí dostavať... uz 20 rokov ho stavajú!
28:00 Všimol si niekto pravdepodobne tlačovú chybu v historickom cestovnom poriadku? Od Kláštora pod Znievom po Kremnicu tam sú bludy, nesedia kilometre a hlavne nesedí ani postupnosť jednotlivých staníc (zastávok)... :-)
Nádherná vzpomínka děkuji .
Klobúk dolu, výborné spracovanie👍👍👍👍
dakujem vsetkym tvorcom za toto nadcasove. Pekne profi spracovanie. A teraz dat hned detom do skol, aby lepsie chapali suvislosti medzi historiou a sucastnostou v nasich regionoch.
Už ku tým superlatívom fakt neviem čo dodať??? Skutočne je dokument špičkovo spracovaný, pekný, pútavý, poučný, zaujímavý,...,...,... Vďaka...
gratulujem,veľmi krásny dokument,na Vrútky mám krásne spomienky,chodil som tam cez prázdniny v päťdesiatych rokoch k starým rodičom.Starý otec Anton Procháczka pochádzal z Nitry a pracoval v dielňach na údržbe vagónov cca od r.1912.Býval na Lesnej ulici spolu s dcérou Gabrielou vydatou Mičková.Tešl by som sa ak by sa niekto ozval kto ich poznal
Skvelá práca!
Super!
Moc hezké. Až přecházejí "zimomravky". Děkuji za krásný "narozeninový" dokument. Přeji této štrece dalších nejmíň 150 let.
Krásne je to spracované. Naozaj dobré dielo sa podarilo vytvoriť.
Dojemné, krásne, poučné.
Krásny dokument, veľmi pekná práca :)
super dokument!
Krásný dokument s vysokou informativní hodnotou. Moje železniční srdce zaplesalo. Děkuji TV Turiec. Jen by mne zajímalo, co to je za elektrický vůz na fotografii v titulcích v závěru dokumentu? Z TEŽky ani TREŽky to rozhodně není. A nevybavuji si, že by někde jinde na Slovensku něco takového mohlo jezdit, protože TEŽ a TREŽ byly tehdy jedinými elektrifikovanými tratěmi. Ani ty železničářské uniformy mi tam moc nesedí. Asi nějaká cizina.
Bohumínské místní dráhy.
Rozchod 750 (760) mm
Napájanie tuším 600V=
Obsluhovali celkom rozsiahly systém na Bohumínsku a Karvinsku. (V čase vzniku ešte Karvina s jedným "n" a krátkym a na konci). Zanikli na prelome 1960/1970, sčasti poddolovanim, sčasti náhradou autobusmi a neochotou udržiavať izolovaný systém. Asi jediná "MHD", ktorá sa objavovala v cestovných poriadkoch "veľkej železnice", vtedy ČSD.
V tých časoch cesta zo Žiliny do Bratislavy s párnym rušňom trvala menej času než po nástupe el. rušňov.
Celkom logicky, keďže sa v Púchove prepiahalo z elektriky (typicky Bobina E 499.0) na paru (498.1, 498.0, 475.1) a neskôr na diesel (T 478.1, T478.3). Navyše Albatrosy mali vmax 120, dieselové mašiny len 100 km/h.
Tie veľké stavby .... Vtedy to išlo rýchlejšie, ako dnes napríklad autostrády !!!! Riadli to z Budapešti a Viedne.... Kto to riadi dnes? Tunel Višňové sa stále nedarí dostavať... uz 20 rokov ho stavajú!
Dobrý deň
28:00 Všimol si niekto pravdepodobne tlačovú chybu v historickom cestovnom poriadku? Od Kláštora pod Znievom po Kremnicu tam sú bludy, nesedia kilometre a hlavne nesedí ani postupnosť jednotlivých staníc (zastávok)... :-)
inak Igor , strasne ma zaraza fakt: k tomuto okamihu: 3586 zhliadnuti a iba 113 Like ????