Prednaska samozrejme skvela a podana s uzasnou lehkosti, ale pro me je zasadni, ze sem ten serial neznal a uz ho mam zkouklej. Diky za to, ted chodim a vsem vypravim, at si to taky pusti :-)
Profesori ako Podolský, Cejnar, Krtouš, alebo Kulhánek sú zárukou kvalitného prednesu a vysvetlenia problematiky. Doslova čakám, kedy sa na YT objavia ich prednášky.
Mám to stejně. Jen poslední dobou mě u prof. Kulhánka otravuje to jeho remcání, na politiku, na vedení univerzity, na studenta, který přišel o 5 minut pozdě...
Setrvačná síla způsobená pohybem závisí na hmotnosti, ale gravitační síla vzniká působením hmoty na hmotu, proto v minulosti zkoušeli různé materiály (Eötvös experiment) a porovnávali gravitační sílu se setrvačnou silou, zda se neukážou odchylky a zda gravitace závisí na látce, proto to nebyly experimenty pouze k potvrzení ekvivalence obou sil.
Nesúhlasím s názorom Jiřího Podolského “princíp Einsteinovej ekvivalencie je jednoduchá vec”, lebo Jiří Podolský sám nevie, čo to je, lebo najprv (1:15:03) hovorí “lokálne je gravitácia to isté, čo zrýchlenie sústavy”, no neskôr (1:16:11) hovorí už “o ekvivalencii dvoch subjektivných pocitov”. A vďaka takémuto schizofrennému výkladu ekvivalencie je nejasné, ktorá z týchto dvoch ekvivalencií je tá pravá, Einsteinová, a tým pádom je jadrom, resp. východiskom, VTR - čo by mala byť, podla Jiřího Podolského, vrcholná teória A. Einsteina. Podla mňa, ani jedna z týchto 2 “tzv. ekvivalencií” nie je skutočnou ekvivalenciou, lebo: 1.) ZEMSKÁ GRAVITÁCIA, ktorá zapríčiňuje viacero prejavov, a jedným z nich je aj pocit preťaženia, čo je tlak, ktorý pociťujeme voči povrchu Zeme “len keď sa nachádzame na povrchu Zeme” (a ktorej intenzita závisí od množstva nakopenej hmoty Zeme), NIE JE EKVIVALENTNÁ so ZRÝCHLOVANOU SÚSTAVOU. Inými slovami povedané, “gravitácia” nie je to isté, čo “zrýchlovaná sústava”. A, hoci sa dá pomocou raketových motorov aktivovať v rakete rovnaký pocit preťaženia, aký pociťujeme na povrchu Zeme v dôsledku Zemskej gravitácie, tak ani takáto úspešná simulácia raketovými motormi aktivovaného “pocitu preťaženia” (nie “Zemskej gravitácie”, čo je “sila”, ktorá zodpovedá za aktiváciu pocitu preťaženia na Zemskom povrchu) absolutne neprispieva ku pochopeniu mechanizmu Zemskej gravitácie. A nie je pravdou ani to, že tieto 2 preťaženia nie sme schopní rozpoznať. Lebo, ak by sa nám podarilo pomocou raketových motorov vytvoriť v rakete rovnaké preťaženie, aké pociťujeme na Zemi, vďaka čomu by sme nemohli tieto 2 preťaženia rozpoznať pomocou hmatu, tak by sa nám podarilo rozpoznať tieto 2 preťaženia pomocou zraku. Lebo prostredníctvom zraku by sme mohli vidieť, či sa nachádzame buď v rakete, a teda náš pocit preťaženia je spôsobený tlakom, ktorý zapričiňujú raketové motory, alebo, či sa nachádzame na povrchu Zeme, a teda náš pocit preťaženia je zapríčinený Zemskou gravitáciou. Takže, nie je pravdou to, čo šíri Jiří Podolský, 1:16:53: “Sa to nedá lokalne rozlíšiť, to je podstata princípu ekvivalencie.” 2.) Ak dve sily (napr. gravitačná sila, a sila raketových motorov) zapríčiňujú rovnaký pocit tlaku, potom tento rovnaký pocit tlaku nie je dôkazom toho, že tieto dve sily sú jedno, a to isté. A, ak toto šíri (nepravdivo podsúva) Jiří Podolský, potom šíri (nepravdivo podsúva) zjavno zavádzajúcu informáciu. No, keďže to robí suverenným spôsobom, poslucháči mu to veria.
V Bratislave, 22.12.2024 Miroslav Jati
PS: Jiří Podolský nám prostredníctvom tejto prednášky znova podsúva názor, že teoretickí fyzici už chápu mechanizmus gravitácie, a vďaka tomu sú schopní tento mechanizmus gravitácie opísať aj pomocou matematických vzorcov. No Jiří Podolský nám znova zatajuje, že teoretickí fyzici opisujú nimi rozpoznaný mechanizmus gravitácie pomocou tých, matematických vzorcov, ktoré vytvorili matematici (ako napr. Riemann, 1826-1866) nie na základe pozorovaní prírody, ale len v rámci ich “myšlienkovo matematického fantazírovania, resp. experimentovania”. No tieto matematické vzorce začal A. Einstein následne používať už ako “rovnice, ktoré pravdivo opisujú prírodu”. Inak povedané, Einstein svojvolne transformoval rovnice, ktoré nevznikli na základe pozorovania prírody, na rovnice, ktoré sú “presným opisom prírody”. A túto svojvolnú transformáciu (“Einsteinovú transformáciu”) urobil len preto, lebo sa mu to tak páčilo. A teda, žiaden iný, racionalný dôvod pre toto jeho mladické, a pravdepodobne aj mánické, konanie nemal. (1:14:11: “Je to tak krásne, že to musí byť pravda.”) A preto moja 1. otázka znie, kolko ludí verí tomu, že teoretickí fyzici dnes skutočne chápu mechanizmus gravitácie, ktorý opisujú pomocou ich vysoko presných, matematických vzorcov. A moja 2. otázka znie, kolko teoretických fyzikov verí tomu, že vďaka Einsteinovej VTR, a jej vzorcom, chápe mechanizmus gravitácie.
Pre tých, ktorí nepochopili komentár, ponúkam aj “jednoduchšie vysvetlenie”. 1.) Tak, ako jablko nemôže byť nikdy ekvivalentné s hruškou (môže byť ekvivalentné vždy iba s iným jablkom, rovnako vypadajúcim, rovnako chutiacim, rovnako …), tak rovnako, SILA (konkretne gravitačná sila) nemôže byť nikdy ekvivalentná s POHYBOM (konkretne so zrýchlujúcim sa pohybom rakety). Sila môže byť ekvivalentná vždy iba s inou silou, a pohyb (vratane zrýchleného pohybu) môže byť ekvivalentný vždy iba s iným pohybom. 2.) Pocit preťaženia (napr. vyvolaný gravitáciou) môže byť ekvivalentný s iným pocitom preťaženia (napr. vyvolaným zrýchlujúcou sa raketou). No, ako som uviedol v komentári: Ak dve sily (napr. gravitačná sila, a sila raketových motorov) zapríčiňujú rovnaký pocit tlaku, potom tento rovnaký pocit tlaku nie je dôkazom toho, že tieto dve sily sú jedno, a to isté.
Nadherna prednaska. Dekujeme.
Opět excelentní přednáška 🙂
Dobrá přednáška.
Prednaska samozrejme skvela a podana s uzasnou lehkosti, ale pro me je zasadni, ze sem ten serial neznal a uz ho mam zkouklej. Diky za to, ted chodim a vsem vypravim, at si to taky pusti :-)
Jméno Podolský mne přimělo k úsměvu.
Profesori ako Podolský, Cejnar, Krtouš, alebo Kulhánek sú zárukou kvalitného prednesu a vysvetlenia problematiky. Doslova čakám, kedy sa na YT objavia ich prednášky.
Mám to stejně. Jen poslední dobou mě u prof. Kulhánka otravuje to jeho remcání, na politiku, na vedení univerzity, na studenta, který přišel o 5 minut pozdě...
jak jinak - paráda :-)
Setrvačná síla způsobená pohybem závisí na hmotnosti, ale gravitační síla vzniká působením hmoty na hmotu, proto v minulosti zkoušeli různé materiály (Eötvös experiment) a porovnávali gravitační sílu se setrvačnou silou, zda se neukážou odchylky a zda gravitace závisí na látce, proto to nebyly experimenty pouze k potvrzení ekvivalence obou sil.
Nesúhlasím s názorom Jiřího Podolského “princíp Einsteinovej ekvivalencie je jednoduchá vec”, lebo Jiří Podolský sám nevie, čo to je, lebo najprv (1:15:03) hovorí “lokálne je gravitácia to isté, čo zrýchlenie sústavy”, no neskôr (1:16:11) hovorí už “o ekvivalencii dvoch subjektivných pocitov”. A vďaka takémuto schizofrennému výkladu ekvivalencie je nejasné, ktorá z týchto dvoch ekvivalencií je tá pravá, Einsteinová, a tým pádom je jadrom, resp. východiskom, VTR - čo by mala byť, podla Jiřího Podolského, vrcholná teória A. Einsteina.
Podla mňa, ani jedna z týchto 2 “tzv. ekvivalencií” nie je skutočnou ekvivalenciou, lebo:
1.)
ZEMSKÁ GRAVITÁCIA, ktorá zapríčiňuje viacero prejavov, a jedným z nich je aj pocit preťaženia, čo je tlak, ktorý pociťujeme voči povrchu Zeme “len keď sa nachádzame na povrchu Zeme” (a ktorej intenzita závisí od množstva nakopenej hmoty Zeme), NIE JE EKVIVALENTNÁ so ZRÝCHLOVANOU SÚSTAVOU.
Inými slovami povedané, “gravitácia” nie je to isté, čo “zrýchlovaná sústava”.
A, hoci sa dá pomocou raketových motorov aktivovať v rakete rovnaký pocit preťaženia, aký pociťujeme na povrchu Zeme v dôsledku Zemskej gravitácie,
tak ani takáto úspešná simulácia raketovými motormi aktivovaného “pocitu preťaženia” (nie “Zemskej gravitácie”, čo je “sila”, ktorá zodpovedá za aktiváciu pocitu preťaženia na Zemskom povrchu) absolutne neprispieva ku pochopeniu mechanizmu Zemskej gravitácie.
A nie je pravdou ani to, že tieto 2 preťaženia nie sme schopní rozpoznať. Lebo, ak by sa nám podarilo pomocou raketových motorov vytvoriť v rakete rovnaké preťaženie, aké pociťujeme na Zemi, vďaka čomu by sme nemohli tieto 2 preťaženia rozpoznať pomocou hmatu, tak by sa nám podarilo rozpoznať tieto 2 preťaženia pomocou zraku. Lebo prostredníctvom zraku by sme mohli vidieť, či sa nachádzame buď v rakete, a teda náš pocit preťaženia je spôsobený tlakom, ktorý zapričiňujú raketové motory, alebo, či sa nachádzame na povrchu Zeme, a teda náš pocit preťaženia je zapríčinený Zemskou gravitáciou.
Takže, nie je pravdou to, čo šíri Jiří Podolský, 1:16:53: “Sa to nedá lokalne rozlíšiť, to je podstata princípu ekvivalencie.”
2.)
Ak dve sily (napr. gravitačná sila, a sila raketových motorov) zapríčiňujú rovnaký pocit tlaku, potom tento rovnaký pocit tlaku nie je dôkazom toho, že tieto dve sily sú jedno, a to isté.
A, ak toto šíri (nepravdivo podsúva) Jiří Podolský, potom šíri (nepravdivo podsúva) zjavno zavádzajúcu informáciu. No, keďže to robí suverenným spôsobom, poslucháči mu to veria.
V Bratislave, 22.12.2024 Miroslav Jati
PS:
Jiří Podolský nám prostredníctvom tejto prednášky znova podsúva názor, že teoretickí fyzici už chápu mechanizmus gravitácie, a vďaka tomu sú schopní tento mechanizmus gravitácie opísať aj pomocou matematických vzorcov.
No Jiří Podolský nám znova zatajuje, že teoretickí fyzici opisujú nimi rozpoznaný mechanizmus gravitácie pomocou tých, matematických vzorcov, ktoré vytvorili matematici (ako napr. Riemann, 1826-1866) nie na základe pozorovaní prírody, ale len v rámci ich “myšlienkovo matematického fantazírovania, resp. experimentovania”.
No tieto matematické vzorce začal A. Einstein následne používať už ako “rovnice, ktoré pravdivo opisujú prírodu”. Inak povedané, Einstein svojvolne transformoval rovnice, ktoré nevznikli na základe pozorovania prírody, na rovnice, ktoré sú “presným opisom prírody”.
A túto svojvolnú transformáciu (“Einsteinovú transformáciu”) urobil len preto, lebo sa mu to tak páčilo. A teda, žiaden iný, racionalný dôvod pre toto jeho mladické, a pravdepodobne aj mánické, konanie nemal. (1:14:11: “Je to tak krásne, že to musí byť pravda.”)
A preto moja 1. otázka znie, kolko ludí verí tomu, že teoretickí fyzici dnes skutočne chápu mechanizmus gravitácie, ktorý opisujú pomocou ich vysoko presných, matematických vzorcov.
A moja 2. otázka znie, kolko teoretických fyzikov verí tomu, že vďaka Einsteinovej VTR, a jej vzorcom, chápe mechanizmus gravitácie.
Pre tých, ktorí nepochopili komentár, ponúkam aj “jednoduchšie vysvetlenie”.
1.)
Tak, ako jablko nemôže byť nikdy ekvivalentné s hruškou (môže byť ekvivalentné vždy iba s iným jablkom, rovnako vypadajúcim, rovnako chutiacim, rovnako …), tak rovnako,
SILA (konkretne gravitačná sila) nemôže byť nikdy ekvivalentná s POHYBOM (konkretne so zrýchlujúcim sa pohybom rakety). Sila môže byť ekvivalentná vždy iba s inou silou, a pohyb (vratane zrýchleného pohybu) môže byť ekvivalentný vždy iba s iným pohybom.
2.)
Pocit preťaženia (napr. vyvolaný gravitáciou) môže byť ekvivalentný s iným pocitom preťaženia (napr. vyvolaným zrýchlujúcou sa raketou).
No, ako som uviedol v komentári:
Ak dve sily (napr. gravitačná sila, a sila raketových motorov) zapríčiňujú rovnaký pocit tlaku, potom tento rovnaký pocit tlaku nie je dôkazom toho, že tieto dve sily sú jedno, a to isté.
V Bratislave, 23.12.2024 Miroslav Jati