Historian Shri.Ninad Gangadhar Bedekar speech on a great work by Vasudeo Sitaram Bendrey.
ฝัง
- เผยแพร่เมื่อ 20 พ.ค. 2014
- Historian Shri.Ninad Gangadhar Bedekar speech on a great work by Vasudeo Sitaram Bendrey.
Shri.Ninad Gangadhar Bedekar is a historian, writer and orator from Pune, Maharashtra, India,
writing and speaking in Marathi.He is a prolific contributor to
newspapers and magazines.
मी आज पर्यंत निनाद सरांचा video चालू केला आणि मधेच बंद केला अस कधीच झाल नाही. Such a nice orator ..Hats off to u sir
निनाद जींना ऐकन म्हणजे पर्वणी ❤😊 🙏🏼
Kharach tumchya sarkhe lok hya maharashtra la labhli khup moth bhagya , tumhi kelelya tyagala Salute..
अप्रतिम माहिती
निनाद सराना नमस्कार. खुप मोठी माहिती लोकांसाठी दिलित धन्यवाद
अप्रतिम ओघवती भाषाशैली
GuruDev shivbhushan Shri Ninad ji Bedekar yana pahun kayam ek urmi nirmat hote. khup khup Dhanywaad.
VERY TRUE MAN, SPEAKS WITH EVIDENCE.
Swapnil lad.
सर
मला तुमाचे ग्रंथ वाचायचे आहेत
कृपया। कुठे मिळतील सांगा
Saheb kharch koncha hitihas khara ahi babasaheb ki bharicha jhan ahit
सरस्वती पुत्र🙏
वा. सी. बेंद्रे मराठ्यांच्या इतिहासाचे भिष्माचार्य
Really Wonderful
💐🌹🙏🌹💐
Rishitulya Bhishmacharya Shivdhanush pelnare ani Chattrapati Shivaji Maharaj ani Chattrapati Sambhaji Maharaj ani Sant Tukaram Maharaj ya Maharashtra cha teen daivi purushanwar sanshodhan karnare Shri. Vasudeo Sitaram Bendre yana Trivar Pranam.
बेंद्रे ते बेडेकर एक ऐतिहासिक वाटचाल
शंभु राजे पुस्तक मिळलका
25:00
Sir mla ninadjinch vyakhyan aikaych ahe
Where to get these books?
हे पुस्तक मिळलका
ho sir miltat..mi ghetli ahet
Sandip Patil
Sir apnas kuthun bhetelay he pustaka sangitla tar bara hoil
Thank you
@@nimishjadhav7672 Online ahet uplabdh. Check Bookganga, Amazon
अतिशय धन्यवाद साधनताई, सर्वांना एक प्रश्न विचारावा वाटतो की आपण एवढे शूरवीर होतो तर त्या गोष्टी नाहीश्या कशा कशा काय झाल्या? तिकडे मारवाड राजस्थानी लोकांची किल्ल, पॅलेस आणि त्यांच समान अजूनही जतन केलेलं दिसतं🤔 1818 नंतर पुण्यात एवढी नासधूस व्हावी की शनिवार वाड्याच बसेमेन्ट पण नसाव.ं कमाल आहे.कृपया सांगावे
परत मराठे एकत्र येवु नये म्हणून
खरंय
Nice information
आपली माणसा खुप पराक्रमी होती, मुगल, निजाम, आदिलशाही आणि ईंग्रज ह्या लोकांनची बंडखोरी न जुमानता शौर्य ने लढले, त्याचा च सुढ घेतला आणि गड, दुर्ग/किल्ले नष्ट केले. काही काळाने गडांवर ची वस्ती पण कमी झाली कारण अपुरा पाणीपुरवठा आणि अन्न/धान्य वाढत्या लोकसंखे मुळे, लोक शहरात राहायला लागले, राजस्थानी राजे निमुटपणे मुगलांच्या मनसबदारी चे भोग भोगत होती.....
Are bhava
Tyanche kille kadhich itke ladhle nahi...kaaran tithle max raje lagech taha karaiche mughalansobat