Psychologička: Na krutých rodičov sa naviažeme ešte silnejšie, ako na láskavých (podcast Ľudskosť)

Človek má biologicky danú potrebu vzťahovej väzby. Keď sa narodíme, potrebujeme, aby sa o nás staral aspoň jeden dospelý človek, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, ktorý vníma naše potreby a dokáže na ne primerane reagovať.
Väčšina z nás zažila vo vzťahovej väzbe rôzne druhy traumatizácie. Niektoré sú ľahšie a zvládneme sa s nimi vysporiadať aj bez odbornej pomoci, no sú medzi nami ľudia, ktorí zažili v detstve veľkú dávku zanedbávania a krutosti a v dospelosti pociťujú následky, ktoré im komplikujú život.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Hanou Vojtovou o disociácii a disociatívnom prežívaní, ktoré je sprievodným javom traumatizácie z detstva. Ide o akési vnútorné odpojenie od fyzických či psychických podnetov, ktoré iní ľudia vnímajú.
Hana Vojtová patrí k našim najrešpektovanejším odborníčkam v oblasti psychotraumatológie.
V podcaste opisuje, ako vyzerá disociatívne prežívanie po traumách, ktoré boli menej závažné, ale aj to, ako sa prejavujú naozaj vážne následky traumatizácie. Hovorí aj o tom, ako vzniká takzvaná disociatívna poruchy identity (DID), čo je najvážnejšia posttraumatická porucha, akú dnes poznáme.
Táto porucha vzniká v detskom veku a dochádza pri nej k vnútornému rozčleneniu na viacero častí, ktoré sa nemusia navzájom vôbec vnímať. Navonok sa to prejavuje napríklad cez výpadky pamäte.
Hana vysvetľuje, ako u detí k tomuto rozčleneniu dochádza a ako sa prejavuje v dospelosti. Vysvetľuje tiež, prečo sú deti veľmi zraniteľné vo vzťahu k dospelým, ktorí sa o nich starajú.
“Dieťa sa naviaže aj na takého rodiča, ktorý jeho potreby napĺňať nedokáže alebo mu dokonca škodí,” vraví v podcaste.
“Keď je opatrovateľ zároveň zdrojom strachu, hrôzy, bolesti, tak v tom dieťati sa to strašne bije. Nevie si povedať, že dobre, tento človek je nebezpečný, naňho sa teda nenaviažem. Je to dokonca naopak: v okamihu ohrozenia sa naša potreba naviazať sa stupňuje, takže na opatrujúcu osobu sa naviažeme aj keď je pre nás nebezpečná. Je to taký zvláštny paradox, ale on vlastne vysvetľuje aj dôvod, pre ktorý od ľudí, ktorí nás týrali, nevieme odísť. Tá väzba na nich je často dokonca silnejšia, ako aj na opatrujúcich a láskavých rodičov - práve kvôli tomu, že vzniká v extrémnych momentoch, keď je potreba naviazať sa veľmi silná,“ dodáva Hana Vojtová.
Spomenuté v podcaste:
Trauma a disociace - Bolest vnitřního rozdělení (Hana Vojtová)
104. Psychiatrička Kaščáková: Chronický stres v detstve mení náš mozog, aj osobnosť (staršia epizóda podcastu Ľudskosť)
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[e-mail]
Podcast Ľudskosť nájdete každý štvrtok aj na:
SME aplikácii: onelink.to/j4vrzy
Spotify: open.spotify.c...
Apple podcastoch: podcasts.apple...
Google podcastoch: podcasts.googl...
RSS: anchor.fm/s/56...
Tvorbu podcastov môžete podporiť kúpou digitálneho predplatného SME.sk na www.sme.sk/pre...
#ludskost #denniksme #trauma

[@silviacebecaverova7540]

Dakujem za prácu, ktoru robite. Nie vzdy aj ked sa človek sbazi riesit svoj problém, narazi na odbornika, ktorý mu s tym dokaze pomôcť dostatočne. Velmi pomáhate ❤😊

[@liskapodsita8968]

Moc dekuji za prinosny rozhovor❤

[@JaMrkva]

Skvely rozhovor. Dakujem.

[@JindraSkerikova]

❤❤❤❤❤. Děkuji. Super.

[@krembryle]

Keby toto počúval môj otec, bral by ho ako dôkaz, že je dobrý rodič - pretože jeho dieťa od neho odišlo v 21 rokoch. Jeho dieťa, ktoré bolo celý život vzorné, bezproblémové sa behom jedného roku, úplne bezdôvodne, zmenilo na bezcitnú beštiu, ktorej je úplne jedno ako sa má, a ktoré je zrazu veľmi zmanipulované konšpiráciami voči rodičom a všetko vidí skreslene - s tým on nič nemá. To, že to jeho dieťa už roky rieši prílišné naviazanie na rodičov u psychológa, napriek tomu, že nie je v kontakte s rodičmi, to nevidí. To, že jeho dieťa trpí predstavami, že jeho rodičia sú určite bez neho smutní, a že by sa o nich malo ísť postarať, napriek tomu, že vie, že ho rodičia nemajú radi, nie sú schopní ho prijať alebo pochopiť a ich kvalita života sa im zvýšila po jeho odchode, to tiež nevidí. On vidí len to, že mu to dieťa kazí imidž a sťažuje konverzácie s rodinou a známymi.

[@rezolutionist7715]

Vidím vás. Úplne vás chápem. Mám to podobné.

[@userjarabecko]

Trauma je aj vakcinácia 3 mesačných novorodencov

[@romanhanajik3185]

pozri si videá očkovania mačiek a psov. Stačí ich zabaviť na 10 sec. pred a 1 po pichnutí a nemajú žiadny problém a s radosťou idú k veterinárovi ďalší krát. Traumu majú NAJMÄ antivaxeri, ktorí v tom vidia ohrozenie zdravia a života.

[@userjarabecko]

@@romanhanajik3185 s radostou k veterinarovi nejdu