Zaujímavý a bádateľský film. Som tiež Košičan a donedávna som vôbec nevedel, že v tých "zapadlých" končinách - niekdajších močariskách na Kmeťovej bol kedysi kostol. Ako viete, že bol práve na zlome ulice?
Horná polovica Kmeťovej ulice bola (ako to aj z filmu vyplýva) stále ulicou sv. Ladislava, a to aj vtedy keď končila (lomená takmer do pravého uhla) pri dnešnej Pošte 2 a aj vtedy, keď jej spodná polovica zmenila svoju polohu a smer a už viac-menej ako priamka končí dodnes pri železnici. Preto sa Cerkov sv. Ladislava, ktorá vznikla oveľa skôr ako po nej nazvaná ulica sv. Ladislava, musela s určitosťou nachádzať v jej hornej polovici. Keďže sa však starodávne chrámy stavali vždycky orientované svätyňou na východ (prípadne na severovýchod, v prípade, že s výstavbou sa začalo až v lete) a hlavný vchod vyúsťoval smerom na západ (juhozápad) - kolmo na ulicu, ktorá pred chrámom vznikala, do úvahy pripadá len koleno-oblúk, kde sa Kmeťová (ul. sv. Ladislava) lomila. Jedine tam totiž mohol stáť chrám orientovaný na východ (vyúsťujúci kolmo na os ulice, ktorá pred ním vznikala). Keďže celá dnešná Kmeťová má orientáciu západ-východ, určite nemohla vzniknúť pred nijakým kostolom orientovaným na východ. Túto podmienku spĺňa len oblúk-zlom v jej strede. Jedine tam mohol stáť kostol (cerkov) orientovaný na východ. Ak bol postavený alebo aspoň pozdejšie prestavaný z kameňa, mohli by to dnes potvrdiť vykopávky jeho základov. Najstaršie chrámy, ako aj celé Košice do r. 1290 boli však postavené z dreva, ktoré po požiaroch okrem popola nezanecháva žiadne stopy. V priebehu genocídneho vpádu mongolských Tatárov (v rokoch 1241-42) Košice znova úplne zhoreli do tla, čo bolo posledným impulzom začať stavať hradby (1290) a všetko vo vnútri z kameňa. To však neplatí pre kostol a ulicu sv. Ladislava, lebo tie sa ocitli mimo hradieb. Tam sa mohlo naďalej stavať z dreva, kameňa, ale aj z hliny.
![MV วิถีชีวิตใต้ - ผา อัยย๊ะ [Official MV HD]](http://i.ytimg.com/vi/nODlkOUu9B0/mqdefault.jpg)
![[LIVE] : ONE ลุมพินี 85 | คู่เอก "ยอดเหล็กเพชร vs ผึ้งหลวง"](http://i.ytimg.com/vi/Qq_19bnnxEo/mqdefault.jpg)
Zaujímavý a bádateľský film. Som tiež Košičan a donedávna som vôbec nevedel, že v tých "zapadlých" končinách - niekdajších močariskách na Kmeťovej bol kedysi kostol. Ako viete, že bol práve na zlome ulice?
Horná polovica Kmeťovej ulice bola (ako to aj z filmu vyplýva) stále ulicou sv. Ladislava, a to aj vtedy keď končila (lomená takmer do pravého uhla) pri dnešnej Pošte 2 a aj vtedy, keď jej spodná polovica zmenila svoju polohu a smer a už viac-menej ako priamka končí dodnes pri železnici. Preto sa Cerkov sv. Ladislava, ktorá vznikla oveľa skôr ako po nej nazvaná ulica sv. Ladislava, musela s určitosťou nachádzať v jej hornej polovici. Keďže sa však starodávne chrámy stavali vždycky orientované svätyňou na východ (prípadne na severovýchod, v prípade, že s výstavbou sa začalo až v lete) a hlavný vchod vyúsťoval smerom na západ (juhozápad) - kolmo na ulicu, ktorá pred chrámom vznikala, do úvahy pripadá len koleno-oblúk, kde sa Kmeťová (ul. sv. Ladislava) lomila. Jedine tam totiž mohol stáť chrám orientovaný na východ (vyúsťujúci kolmo na os ulice, ktorá pred ním vznikala). Keďže celá dnešná Kmeťová má orientáciu západ-východ, určite nemohla vzniknúť pred nijakým kostolom orientovaným na východ. Túto podmienku spĺňa len oblúk-zlom v jej strede. Jedine tam mohol stáť kostol (cerkov) orientovaný na východ. Ak bol postavený alebo aspoň pozdejšie prestavaný z kameňa, mohli by to dnes potvrdiť vykopávky jeho základov. Najstaršie chrámy, ako aj celé Košice do r. 1290 boli však postavené z dreva, ktoré po požiaroch okrem popola nezanecháva žiadne stopy. V priebehu genocídneho vpádu mongolských Tatárov (v rokoch 1241-42) Košice znova úplne zhoreli do tla, čo bolo posledným impulzom začať stavať hradby (1290) a všetko vo vnútri z kameňa. To však neplatí pre kostol a ulicu sv. Ladislava, lebo tie sa ocitli mimo hradieb. Tam sa mohlo naďalej stavať z dreva, kameňa, ale aj z hliny.