V Zákrutách Lásky - Gejza Dusík, Pavol Braxatoris, spieva Jozef Kuchár tango 1957

Toto krásne tango sa Gejzovi Dusíkovi a Pavlovi Braxatorisovi jednoducho vydarilo.....
Jozef Kuchár sa stal v 50. tych a 60. tych rokoch minulého storočia speváckou legendou. Známy je vďaka najmä prespievaniu pôvodných slovenských šlágrov, ale aj ako interpret moderných piesní slovenskej scény.
Narodil sa v roku 1928 v Bernolákove, ktoré malo v tej dobe názov Čeklís. Základné vzdelanie získal v Pezinku, mojom rodnom meste, kam to nemal až tak daľeko. Možno by sa nestal spevákom keby ho láska k hudbe nesprevádzala už od detstva. V hudobnej škole v Pezinku sa učil hre na akordeóne.
Neskôr ho neminula ani vojenčina, aj počas tej si však našiel cestu k hudbe a hrával vo vojenskej kapele. Spevácke vlohy a hlasové dispozície si uvedomil po dvoch rokoch. Vtedy sa začala jeho spevácka dráha.
V roku 1947 nastúpil do zboru košickej opery, a potom sa už nezastavil. Hral v dedinskom divadle v Hořoviciach aj v Krušnohorskom divadle v Tepliciach. Nadišiel rok 1955, kedy sa v Kuchárovom živote odohralo mnoho vecí. Vrátil sa domov, nastúpil na Novú Scénu v Bratislave a taktiež ho objavil Gejza Dusík. Toto objavenie majstrom slovenskej populárnej hudby sa mu stalo osudným, keď mu Dusík zveril jeho tango Marína. Potom sa už populárnej hudby nestriasol. Na Novej Scéne stvárnil do roku 1991 mnoho postáv, hral v najznámejších muzikáloch a operetách. Známejší je však pre jeho hlas, ktorý sa ozýval z drážok gramofónových platní.
Beguine List Žene, tangá Miluška Moja, Nečakaj Ma Už Nikdy, slowfox Pieseň O Uršuli, tango Magdaléna, V Zákrutách Lásky, foxtrot Veľká Chvíľa, rumba Anita a ešte omnoho viac piesní, šlágrov a evergreenov patrí do jeho repertoáru. Sláva Jozefa Kuchára by sa dala odmerať tak, že jeho hlas a výraz je rozpoznateľný priam hneď.
V roku 1979 získal titul Zaslúžilý Umelec a v roku 1999 cenu za celoživotné dielo. Zahral si aj vo filme, speváka v komédii Šťastie Príde V Nedeľu, kapitána v komédii Výlet Po Dunaji. Čo sa týka filmu českého, hral úlohu vojaka Josefa v rozprávke Šíleně Smutná Princezna a hranom dokumente Osvobození Prahy.
1995 je rok, kedy dostal cukrovku a museli mu amputovať obe nohy. Smutné posledné desaťročie prežil sám, opustený v jednoizbovom byte, čas si krátil zbieraním pohľadníc. Zomrel v roku 2009, mal by nedožitých 81 rokov.