NIE JE PRAVDOU, ŽE O TENTO KAŠTIEĽ NIKTO NEJAVÍ ZÁUJEM, ALE ... Jedná vec je objekt sanovať pred ďalším chátraním. Ďalšia vec, je objekt zrekonštruovať do stavu komplexnej obnovy. Ďalšia vec je nájsť zmysluplné a udržateľné využitie objektu tak, aby sa uživil. Ďalšia vec je objekt vybaviť technicky a ostatným zariadením, ku konkrétnemu účelu. Ďalšia vec je vedieť ten účel prevádzkovať. No a veľmi podstatné je, to všetko dokázať mať v intenciách nariadení príslušného pamiatkového úradu, pokiaľ je objekt na štátom vedenom zozname národných kultúrnych pamiatok. No a ten najväčší problém začína ešte len teraz, vlastne už na samom začiatku, pri riešení financovania, lebo ... spravidla platí, že ... Majitelia takýchto objektov väčšinou nevedia čo s takýmito objektami, chýbajú im nápady, vízie. Tí čo vedia čo s tým, ktorí majú nápady, vízie, väčšinou nemajú financie na to potrebné, a Tí, ktorí majú financie, ich majú z rezortov ktoré sú odborne mimo túto problematiku, a tak nechcú investovať do oblastí v ktorých majú pocit že sa v nich neorientujú. A máme zamotaný kruh, ktorí by bolo možné preťať štátnou subvenciou, ale tu je zas reťazenie také, že podmienky pri rôznych výzvach bývajú väčšinou také, že ľuďom čo tomu rozumejú sa do toho nechce, lebo sú to v podstate podnikatelia, ktorí vidia tie mnohé obmedzenia ktoré ti výzvy obnášajú a nechcú robiť niečo polovičato. Tiež sa nechcú na každej podľa nich samozrejmosti naťahovať so štátnymi úradníkmi, ktorí zas spravidla majú v rukách štempeľ niečo odsúhlasiť, ale súčasne neraz nemajú v hlave dosť umu, vedieť čo odsúhlasiť a v akom poňatí. Lebo úradníci bývajú spravidla dobrí technokrati, byrokrati, ale veľmi slabí v praktických stránkach vecí, čomu sa ani nečudujem, lebo ak niekto schvaľuje projekty z mnohým rezortných oblastí tak nemôže poznať záludnosti praxe. No a úradníci už vôbec nebývajú vizionári a vizionárov nechápu, a tomu sa tiež nečudujem, lebo z princípu nemôžu chápať vizionárov, lebo vizionári chcú robiť veci ktoré ešte nikto nerobil, a úradníci vedia robiť iba veci, ktoré majú už na všetko jasnú šablónu. Ale úspešný ľudia už vedia, že na začiatku nových vecí žiadne šablóny existovať nemôžu už z princípu. Ak by totiž existovali, tak by zákonite museli z niečoho vychádzať, čo znamená, že už by to tu muselo byť, teda by to nebolo nič vizionárske, nové. NO ALE AKO SA VRAVÍ, VECI JE DOBRÉ RIEŠIŤ PRÍPAD OD PRÍPADU, LEBO KAŽDÝ MÁ SVOJE DOVODODY, TAKŽE KTO MÁ ZÁUJEM O VEC, MYSLÍM SI, ŽE SA TREBA SKÚSIŤ OPÝTAŤ KONKRÉTNEHO VLASTNÍKA. Nájdete ho v evidencii katastrálného úradu.
NIE JE PRAVDOU, ŽE O TENTO KAŠTIEĽ NIKTO NEJAVÍ ZÁUJEM, ALE ... Jedná vec je objekt sanovať pred ďalším chátraním.
Ďalšia vec, je objekt zrekonštruovať do stavu komplexnej obnovy.
Ďalšia vec je nájsť zmysluplné a udržateľné využitie objektu tak, aby sa uživil.
Ďalšia vec je objekt vybaviť technicky a ostatným zariadením, ku konkrétnemu účelu.
Ďalšia vec je vedieť ten účel prevádzkovať.
No a veľmi podstatné je, to všetko dokázať mať v intenciách nariadení príslušného pamiatkového úradu, pokiaľ je objekt na štátom vedenom zozname národných kultúrnych pamiatok.
No a ten najväčší problém začína ešte len teraz, vlastne už na samom začiatku, pri riešení financovania, lebo ... spravidla platí, že ...
Majitelia takýchto objektov väčšinou nevedia čo s takýmito objektami, chýbajú im nápady, vízie.
Tí čo vedia čo s tým, ktorí majú nápady, vízie, väčšinou nemajú financie na to potrebné, a
Tí, ktorí majú financie, ich majú z rezortov ktoré sú odborne mimo túto problematiku, a tak nechcú investovať do oblastí v ktorých majú pocit že sa v nich neorientujú.
A máme zamotaný kruh, ktorí by bolo možné preťať štátnou subvenciou, ale tu je zas reťazenie také, že podmienky pri rôznych výzvach bývajú väčšinou také, že ľuďom čo tomu rozumejú sa do toho nechce, lebo sú to v podstate podnikatelia, ktorí vidia tie mnohé obmedzenia ktoré ti výzvy obnášajú a nechcú robiť niečo polovičato.
Tiež sa nechcú na každej podľa nich samozrejmosti naťahovať so štátnymi úradníkmi, ktorí zas spravidla majú v rukách štempeľ niečo odsúhlasiť, ale súčasne neraz nemajú v hlave dosť umu, vedieť čo odsúhlasiť a v akom poňatí.
Lebo úradníci bývajú spravidla dobrí technokrati, byrokrati, ale veľmi slabí v praktických stránkach vecí, čomu sa ani nečudujem, lebo ak niekto schvaľuje projekty z mnohým rezortných oblastí tak nemôže poznať záludnosti praxe.
No a úradníci už vôbec nebývajú vizionári a vizionárov nechápu, a tomu sa tiež nečudujem, lebo z princípu nemôžu chápať vizionárov, lebo vizionári chcú robiť veci ktoré ešte nikto nerobil, a úradníci vedia robiť iba veci, ktoré majú už na všetko jasnú šablónu.
Ale úspešný ľudia už vedia, že na začiatku nových vecí žiadne šablóny existovať nemôžu už z princípu. Ak by totiž existovali, tak by zákonite museli z niečoho vychádzať, čo znamená, že už by to tu muselo byť, teda by to nebolo nič vizionárske, nové.
NO ALE AKO SA VRAVÍ, VECI JE DOBRÉ RIEŠIŤ PRÍPAD OD PRÍPADU, LEBO KAŽDÝ MÁ SVOJE DOVODODY, TAKŽE KTO MÁ ZÁUJEM O VEC, MYSLÍM SI, ŽE SA TREBA SKÚSIŤ OPÝTAŤ KONKRÉTNEHO VLASTNÍKA. Nájdete ho v evidencii katastrálného úradu.
Dobre spracované,pred 3-4 rokmi som tu bol takisto
Vďaka, veru zaujímavé miesto
Ďakujem za spomienku voľakedy som tam vyrastal v rokoch 1986 až 1990
A poznám každý kúsok od pozvali až po pivnicu