Prosim o objasnenie problematiky thoriovych reaktorov. sem tam tato tema splanie ako super alternativa uranu. Preco teda ziadne v praxi nevidet. ake su tam problemy pripadne benefity oproti uranu.
Ďakujem za vaše relácie, vždy sa na ne veľmi teším. Prajem vám pokojné sviatky. V novom roku by som rád videl reláciu kde by ste sa zaoberali doplnením paliva, taký popis činností, bezpečnostné opatrenia, nejaké vidá z výmeny paliva a vlastne všetko okolo toho, ak by to bolo možné. To by som rád videl a dozvedel sa o tom niečo. Ďakujem a držím vám palce.
Veľmi pekne ďakujeme. Šťastné a veselé Vianoce aj Vám. S videami a filmovaním všeobecne, je to v jadrovej elektrárni dosť veľký problém, ale pošpekulujeme, ako by sme Vám aj ďalším našim divákom proces výmeny paliva počas odstávky priblížili. Ešte raz vďaka a všetko dobré prajem.
Tip na budúcu tému: Prečo sa nerealizovali Kecerovce? Je možnosť, že by ich niekedy niekto dotiahol z ideového návrhu cez projekt až do reálnej prevádzky? Čo ďalšie pôvodne plánované JE v bývalom Československu?
Otázka, preco sa da u EPR regulovat vykon az o 10% za minutu a celkovo o 40% na dennej baze, zatial co VVER to nezvladne (podla panov z CEZ). V com je ten fyzikalny rozdiel. Dakujem.
Ďakujem pekne za ďalší diel. Poprosil by som v budúcnosti zodpovedať, prečo majú Mochovce vytaznost paliva 40GWD/TU zatiaľ čo EPR až ~60GWD/TU? A pekne podrobne vysvetliť 🙂
My veľmi pekne ďakujeme. Parameter, na ktorý sa pýtate sa nazýva miera vyhorenia a vzťahuje sa primárne na palivo, nie na reaktor. Miera vyhorenia je funkciou obohatenia uránu 235, implementácie vyhorievajúcich absorbátorov a intervalu životného cyklu paliva (3-5 rokov s intervalom výmeny 12, resp. 18 mesiacov). Pre v Mochovciach používané gadolíniové palivo (3,35% Gd2O3 0,15) druhej generácie s priemerným obohatením 4,7% 235U sa hodnota miery vyhorenia pohybuje v rozmedzí 45-48 GWd/tU. Pri najmodernejších palivách so stredným obohatením na úrovni 5% pre reaktory generácie 3+ je reálne dosiahnuteľná hodnota 55-60 GWd/tU. Pri vyvíjaných palivách s obohatením 6% je možné počítať s mierou vyhorenia na úrovni 70 GWd/tU. Vďaka za zaujímavú utázku.
@andrejziarovsky1749 Veľmi pekne ďakujem za odpoveď, ale mám teraz ešte viac otázok ako na začiatku 🙂 Nestalo by to za to, urobiť o tom reláciu a vysvetliť tie fyzikálne procesy podrobnejšie?
Dobrý deň, prosím mohli byste jednu relácii vytvořit na téma restart německých JE? Co by šlo ještě znovu spustit a co už je natolik rozebrané, že už to nemá smysl. Děkuji, hezké vánoce ❤🎉
Jde to, ono proč by to nešlo. Ale to co vás zajímá. Tedy proč se původně stavěli JE je levná elektřina. A tady je problém, že cena toho spuštění je asi na úrovni ceny stavby nové JE. Současně je tu, ale i problém kdy. Protože, protáhnout ty JE novým procesem uvedení do provozu = roky práce. Odstavení JE většinou je plánovaná akce. Tedy i investice do vybavení se tomu přizpůsobí, tzn. vše +- dožije z elektrárnou. Neznamená to tedy jen otočit klíčkem. Ale vyměnit většinu vnitřního vybavení. To nejen z nutnosti, ale i čistě z bezpečnosti. Přece jen nikdo nechce investovat mld. eur a pak zjistit, že je vyhodil oknem protože ušetřil milion.
Otázka, aká je pravdepodobnosť, že SMR ako Copenhagen Atomics naplnia prísľub spaľovania vyhoreného paliva. Koľko z neho sa dá realne "spáliť", alebo to pôjde v reaktoroch s rýchlymi neutronmi? Nevytvorí príprava paliva este viac odpadu ako sa zuzitkuje?
V cesku bude KHNP stavat novy reaktor. Chcel by som od Vas blizsie predstavenie aky reaktor to bude s akymi systemami a inymi podrobnostami a porovnanie s EPR alebo VVER. A potom aj AP1000, nech mame prehlad z coho bude vyberat slovensko 🙂.
To zda ho bude stavět je stále otázkou. Zatím je stále ve hře i odstoupení JK, přece jen proč by nám měli stavět reaktor pod cenou. Na stavbě v SAE prodělali.
Dai-iči, Dai-ni. Ide o dve slová, ktorých význam je číslo-jedna, číslo-dva. Tomu zodpovedá aj písanie v slovenčine a samozrejme aj výslovnosť. Takže Fukušima Dai-iči (v anglickom transkripte Fukushima Dai-ichi) znamená Fukušima jedna.
Pán Vladimír Gallo, radi môžeme potvrdiť, že na rok 2025 už máme naplánované predstavovanie jednotlivých osobností a divízií aj na TH-cam. Zatiaľ môžete nájsť profilové rozhovory našich kľúčových ľudí a predstavovanie úspechov či projektov na www.vuje.sk/aktuality. Ďakujeme pekne za záujem o našu prácu 💙 a prajeme Vám krásne sviatky 🎄
Prosim o objasnenie problematiky thoriovych reaktorov. sem tam tato tema splanie ako super alternativa uranu. Preco teda ziadne v praxi nevidet. ake su tam problemy pripadne benefity oproti uranu.
Ďakujem za vaše relácie, vždy sa na ne veľmi teším. Prajem vám pokojné sviatky. V novom roku by som rád videl reláciu kde by ste sa zaoberali doplnením paliva, taký popis činností, bezpečnostné opatrenia, nejaké vidá z výmeny paliva a vlastne všetko okolo toho, ak by to bolo možné. To by som rád videl a dozvedel sa o tom niečo. Ďakujem a držím vám palce.
Veľmi pekne ďakujeme. Šťastné a veselé Vianoce aj Vám.
S videami a filmovaním všeobecne, je to v jadrovej elektrárni dosť veľký problém, ale pošpekulujeme, ako by sme Vám aj ďalším našim divákom proces výmeny paliva počas odstávky priblížili.
Ešte raz vďaka a všetko dobré prajem.
Tip na budúcu tému:
Prečo sa nerealizovali Kecerovce?
Je možnosť, že by ich niekedy niekto dotiahol z ideového návrhu cez projekt až do reálnej prevádzky?
Čo ďalšie pôvodne plánované JE v bývalom Československu?
Rád pozerám Vašu reláciu ďakujem za ňu. V budúcnosti by ma zaujímalo ako vyzerá typický operatívny deň v jadrovej elektrárni.
Otázka, preco sa da u EPR regulovat vykon az o 10% za minutu a celkovo o 40% na dennej baze, zatial co VVER to nezvladne (podla panov z CEZ). V com je ten fyzikalny rozdiel. Dakujem.
Ďakujem pekne za ďalší diel. Poprosil by som v budúcnosti zodpovedať, prečo majú Mochovce vytaznost paliva 40GWD/TU zatiaľ čo EPR až ~60GWD/TU? A pekne podrobne vysvetliť 🙂
My veľmi pekne ďakujeme.
Parameter, na ktorý sa pýtate sa nazýva miera vyhorenia a vzťahuje sa primárne na palivo, nie na reaktor. Miera vyhorenia je funkciou obohatenia uránu 235, implementácie vyhorievajúcich absorbátorov a intervalu životného cyklu paliva (3-5 rokov s intervalom výmeny 12, resp. 18 mesiacov). Pre v Mochovciach používané gadolíniové palivo (3,35% Gd2O3 0,15) druhej generácie s priemerným obohatením 4,7% 235U sa hodnota miery vyhorenia pohybuje v rozmedzí 45-48 GWd/tU. Pri najmodernejších palivách so stredným obohatením na úrovni 5% pre reaktory generácie 3+ je reálne dosiahnuteľná hodnota 55-60 GWd/tU. Pri vyvíjaných palivách s obohatením 6% je možné počítať s mierou vyhorenia na úrovni 70 GWd/tU.
Vďaka za zaujímavú utázku.
@andrejziarovsky1749 Veľmi pekne ďakujem za odpoveď, ale mám teraz ešte viac otázok ako na začiatku 🙂
Nestalo by to za to, urobiť o tom reláciu a vysvetliť tie fyzikálne procesy podrobnejšie?
Dobrý deň, prosím mohli byste jednu relácii vytvořit na téma restart německých JE? Co by šlo ještě znovu spustit a co už je natolik rozebrané, že už to nemá smysl. Děkuji, hezké vánoce ❤🎉
Ďakujeme. A podobne Vám prajeme krásne Vianoce 🎄
Jde to, ono proč by to nešlo.
Ale to co vás zajímá. Tedy proč se původně stavěli JE je levná elektřina. A tady je problém, že cena toho spuštění je asi na úrovni ceny stavby nové JE. Současně je tu, ale i problém kdy. Protože, protáhnout ty JE novým procesem uvedení do provozu = roky práce.
Odstavení JE většinou je plánovaná akce. Tedy i investice do vybavení se tomu přizpůsobí, tzn. vše +- dožije z elektrárnou. Neznamená to tedy jen otočit klíčkem. Ale vyměnit většinu vnitřního vybavení. To nejen z nutnosti, ale i čistě z bezpečnosti. Přece jen nikdo nechce investovat mld. eur a pak zjistit, že je vyhodil oknem protože ušetřil milion.
Rád by som sa niečo dozvedel o Leningradskej jadrovej elektrárni a o prípadnych nehodách. Ďakujem
Otázka, aká je pravdepodobnosť, že SMR ako Copenhagen Atomics naplnia prísľub spaľovania vyhoreného paliva. Koľko z neho sa dá realne "spáliť", alebo to pôjde v reaktoroch s rýchlymi neutronmi? Nevytvorí príprava paliva este viac odpadu ako sa zuzitkuje?
V cesku bude KHNP stavat novy reaktor. Chcel by som od Vas blizsie predstavenie aky reaktor to bude s akymi systemami a inymi podrobnostami a porovnanie s EPR alebo VVER. A potom aj AP1000, nech mame prehlad z coho bude vyberat slovensko 🙂.
Myslím že o tom už video robil, pohľadajte. Bolo to o hlavných dnešných tipoch reaktorov. th-cam.com/video/iCk86Bu3I4I/w-d-xo.html
To zda ho bude stavět je stále otázkou. Zatím je stále ve hře i odstoupení JK, přece jen proč by nám měli stavět reaktor pod cenou. Na stavbě v SAE prodělali.
Dai-iči, Dai-ni. Ide o dve slová, ktorých význam je číslo-jedna, číslo-dva. Tomu zodpovedá aj písanie v slovenčine a samozrejme aj výslovnosť. Takže Fukušima Dai-iči (v anglickom transkripte Fukushima Dai-ichi) znamená Fukušima jedna.
Opäť skvelé. Prosim vás, kto je to na fotke za pánom Žiarovským v tomto štúdiu? Vďaka
Veľká vďaka. Na obrázku za mnou je zakladateľ VUJE, Ing. Ján Korec.
Pekné vianočné sviatky a všetko dobré prajem.
mňa by zaujímala história VUJE osobnosti, úspechy alebo neúspechy
Pán Vladimír Gallo, radi môžeme potvrdiť, že na rok 2025 už máme naplánované predstavovanie jednotlivých osobností a divízií aj na TH-cam. Zatiaľ môžete nájsť profilové rozhovory našich kľúčových ľudí a predstavovanie úspechov či projektov na www.vuje.sk/aktuality. Ďakujeme pekne za záujem o našu prácu 💙 a prajeme Vám krásne sviatky 🎄
Mohol by p.Žiarovský povedať svoj názor na potopenie Estónie? Ďakujem
je to síce trochu z témy, ale samozrejme mohol. čo konkrétne by Vás na potopení trajektu MS Estonia zaujímalo?