O výnimočnom neurotype (nielen) géniov vedy a umenia | Alexandra Zavadská na tému Aspergerov syndróm

Predstava kolektívneho podvedomia dnešnej, minulej, aj každej spoločnosti o situácii, keď položíme nevinného matematika doprostred bežnej spoločnosti, sa nebude odchyľovať od toho, že sa v centre diania klamstiev a intríg, nedokončených výpovedí a implicitného očakávania bez jasných odpovedí na otázku, prečo, cíti, akoby bol na svete cudzím, a často ani nevie pomenovať, v čom je vlastne toľká zvláštnosť.
Prirodzenou ľudskou zvedavosťou, a predovšetkým, zvedavosťou medika Hansa Aspergera, ktorý po prvýkrát v roku 1944 popísal Aspergerov syndróm, sme sa dopracovali k vysvetleniu, a to komplexnej diferencovanosti neurotypu ľudí disponujúcich abstraktným myslením, konkrétne prieniku s triádou autistického spektra, avšak, nie nevyhnutne s ujmou na ich každodennej funkčnosti.
Komparatívna štúdia Cohena, Skinnera a Clubleya z roku 2007 potvrdila, že matematici disponujú najvyšším podielom autistických čŕt v module AQ (Autism-Spectrum Quotient), po ktorých bezprostredne nasleduje vedecká spoločnosť ako taká.
Ponorte sa do slov Alexandry Dyaleeovej (Zavadskej), študentky teoretickej matematiky na FMFI UK, stážistky na MÚ SAV, autorky článku Dve strany mince Aspergera v časopise QUARK, maliarky a profesionálnej atlétky, ktorá sa na Slovensku rozhodla o Aspergerovom syndróme hovoriť, a ktorá bola oslovená k interview na túto tému v rámci konferencie Na ceste s autizmom pod záštitou Autistického centra Andreas.
------------------
/ matfyzjein
/ matfyzjein
/ matfyzjein
www.fmph.uniba.sk/
Faculty of Mathematics, Physics, and Informatics
Comenius University, Bratislava