Chcem sa spýtať, kde pri tom spomínanom meste (vieme myslím všetci o aké ide) je strieborná baňa? Pochádzam odtiaľ ale nepočul som o tom žeby sa tam niekde ťažilo striebro. Alebo to ste dali do príbehu fiktívne ako príklad, aby to doplnilo príbeh ako vznikalo také mesto? Ďakujem.
Hej, ako píšete. Príbeh mesta je úplne fiktívny. Má to byť len taká šablóna. Reálna ja len poloha hradu a tok rieky. Podľa toho sa dá identifikovať inšpirácia. Takže baňa tam nebola žiadna.
Mám otázku, možno trošku viac do histórie. Ako na tom bola Podunajská nížina? Hradiská sa našli na kopcoch, takmer na každom vrchole, na Slovenskej bráne sú hneď dve, predpokladám že hladina vody bola o dosť vyššie, čo by znamenalo, že všetky obce pod ňou boli vlastne zaplavené/voda, (preto sa tam stavalo až oveľa neskôr) ktorá prichádzala po roku terajšieho Hrona. Nevieme z histórie, ako vysoko bola hladina vody podunajskej nížiny/Hrona v období týchto hradisk?
Na toto by vedel lepšie odpovedať asi archeológ. Ja zas až taký odborník nie som. Ale poradím ako postupujem ja. Keď tvorím historické mapy pre videá, vychádzam z dobových vyobrazení bitiek (bohužiaľ často štylizovaných), ale hlavne z vojenských mapovaní z 18. a 19. storočia. Samozrejme je tam obrovský skok v rokoch, ale aspoň sú tam toky riek pred ich reguláciou. Tieto vojenské mapovania sú dostupné na stránke maps.arcanum.com Na nič presnejšie som zatiaľ neprišiel. Presne objasniť by to mohol len archeologický prieskum.
Tu je velky rozdiel v jednotlivych etapach historie. V praveku, staroveku a rannom stredovdku bolo na nizinach viac hradisk aj osad ako v kopcoch. To sa zmenilo az po mongolskej invazii, kedy uz male hradky na rovine nestacili taktikam stepnych narodov, ktore na rovnake roviny boli uz nauceni. A zasa neskor, proti osmanom sa zacalo znova budovat na rovinach, Zamky a Komarno. Ale to uz bol iny typ pevnosti, specialny hviezdicovity tvar. Ked padli Zamky, uz male hradky ako Surany a Komjatice nemali vela sanci.
@@sonatacarpathica8463 z toho či vidím u nás by som povedal práve, že hladina vody neumožňovala stavať na rovine, pretože to boli viac menej bažiny. Samotný Levický hrad bol nimi obklopený a to už sme v roku 1200-1600 nl. Myslel som skôr neolit a mladšiu/staršiu dobu bronzovú, kedy odlievali prvý bronz, vyrábali sklo ktoré miešali do hliny na nádoby. Zaujíma ma obdobie medzi prvou keramikou, po dobu bronzovú. Na hradisku Krivín na Slovenskej bráne sú tisíce črepov bez glazury, bez pridaných farebných kovov. Na najvyššom mieste hradby sú ich tisíce a mrzí ma že tomto mieste a období neviem viac. Každopádne ďakujem za informáciu, čo píšete dáva logiku a doplňuje pre mňa skladačku 👍🏻
@@Kubos13 hladina vod v tej dobe nebola vyssia ako dnes. Prave prebiehala mala doba ladova, ktora skoncila az v 19.-20. storoci, resp stale trva jej koniec. Baziny boli sposobene len tym, ze koryta riek neboli este upravene, regulovane a neboli hradze. Takze bolo viac zaplavovych stavov a tiez mrtvych ramien atd. Blatnohrad bol napriklad na tom rovnako. Okolie bolo treba odvodnit kanalmi a vysusit.
Záleží od toho, čo považujete za mesto. Mnohé dnešné mestá stoja na strategicky výhodných polohách, na ktorých boli obce aj v minulosti. Ťažko však môžeme pravekú osadu alebo hradisko považovať za mesto. Navyše mnohokrát obce neexistovali kontinuálne až k "dnešným mestám." Ako spomínam vo videu, obce ktoré môžeme považovať za skutočné mesta majú na našom území skutočne stovky rokov...
Ak si pozriete konstrukciu histrickych hradov, nie pevností, ich rozsirovane a pristavby v jednotlivych slohoch, tak si vsimnete, ze kostol, alebo kaplnka vznika ako prva. Taktiez slovo knieza pochadza zo slova knaz. Takze najstarsie mesta nemali ryby z rieka a strieborne bane, ale svojho boha, svatynu, ktoru ochranovali. Prvy krat som si to vsimol myslim na makete Oravskeho hradu a potom som si to vsimal neskor uz zamerne.
Kaplnka je cirkevná stavba, zväčša je to spôsob ako označiť historicky dôležité miesto. Skôr ako hrady boli hradiská, tam začala história miesta. Boli sme pohanský národ, krstili nás mečom , to už je "moderná" história.
@@Kubos13Pribina dal vysvatit kostol pre svoj lud, hoci sam bol este nepokrsteny. Tak aky mec? Ked ziadal Rastic, Svatopluk a Kocel vatikan a neskor carihrad o ucitelov, neziadali to pre seba, oni vedeli latinsky slovom aj pismom. Ziadal ich doslova pre lud slovensky, ktory uz bol vseobecne pokrestanceny, o com svedci aj Bojna. Na nasom uzemi nejak velmi o krsteni mecom hovorit nemozeme tak, ako napriklad vikingovia, alebo kyjevska rus, ci polania. U chorvatov a moravanov bol silny misionarsky vplyv, ak by sme to chceli zjednodusit
@@sonatacarpathica8463 Veď kresťania dávajú zabíjať svojich rebelujúcich synov ako im biblia káže, tak nie je dôvod si myslieť, že by sa k pohanom spávali dobre.
A ako vznikali mestá kde neboli rieky, jazerá.... Napríklad ja žijem v Kráľovskom Chlmci, kde najbližšia rieka je cca 8km.... Je tu len kopec s výškou väčšou ako 200m...
Samozrejme tok rieky nie je výlučná podmienka. Ale pri mnohých mestách to platí. Ak sa pozrieme na najstaršie civilizácie a prvé mestá pôsobí to ako pravidlo. Ak mestá nevznikli pri rieke isto tam boli iné prírodné alebo hospodárske výhody ako napr: križovatka obchodných ciest, ľahko brániteľný kopec, úrodná pôda atď....
Na starych mapach su tam nejake potoky krutiace sa juzne od mesta. Je mozne, ze boli az neskor zregulovane, odstavene a presmerovane do vacsieho toku, napriklad kvoli zaplavam. 60. a 70. roky sa to robilo vo velkom aj v obci kde ja zijem
@@kristianprigl7895 Správne! Vysvetlenie kostola je zároveň prvá písomná zmienka o Nitre (828). Ja som však zmiešal rôzne slovenské mestá. Tá rieka a približná poloha hradného kopca je jediná reálna vec. Základ mapy som robil podľa Google Earth snímky Trenčína.... :-) Ale uvažuješ správnym smerom. Veľa vecí som si "požičal" z Nitry.
Chlapci, nežartujte, že Devín! :-D Po prvé nie je to mesto, ale mestská časť Blavy a leží na sútoku dvoch riek a nie pri jednej. Ako rodený Blavák to dobre viem a na Devín chodím pravidelne.
Prečo to píšete tak nadradene a povýšenecky a vysmesne Nie je to náhodou tak , že tie mesta museli mat dôvod kde vznikali , kde boli založené, ale vtedy boli významné Dnes určite ,,tie ,, mesta už stratili svoj význam Napr . maďarsky Szecseny alebo Fiľakovo Pričom v tej dobe muselo byť Fiľakovo určite významnejšie ako dnešný Lučenec Napr .môj názor Nemusíte ma hneď zHEJTOVAT Pekný deň
Napr. také Jericho bolo osídlené okolo roku 9 000 pred K. Stále tam kontinuálne žijú ľudia. Toto video ale bolo zamerané na naše územie. Samozrejme aj tu žili na mnohých miestach ľudia aj v praveku, ale podobná kontinuita u nás nie je.
Mesto je vymyslené a príbeh okolo neho je len schematický. Takže žiaden konkrétny kráľ tam nie je. Privilégiá vydávali viacerí králi. Napríklad prvé mestské privilégiá dostala Trnava od Bela IV. v roku 1238.
Od dnes mám už aj stránku na Facebooku.... : facebook.com/profile.php?id=100092388368887
Dobry den pan ucitel 😄
Vďaka za video
Dakujem
Nie je za čo. :-)
Trenčín ❤
Správne!!! Poloha hradu je trošku iná, ale tok Váhu je presný... Hoci dnes je tam vybudovaný aj kanál.
Chcem sa spýtať, kde pri tom spomínanom meste (vieme myslím všetci o aké ide) je strieborná baňa? Pochádzam odtiaľ ale nepočul som o tom žeby sa tam niekde ťažilo striebro. Alebo to ste dali do príbehu fiktívne ako príklad, aby to doplnilo príbeh ako vznikalo také mesto? Ďakujem.
Hej, ako píšete. Príbeh mesta je úplne fiktívny. Má to byť len taká šablóna. Reálna ja len poloha hradu a tok rieky. Podľa toho sa dá identifikovať inšpirácia. Takže baňa tam nebola žiadna.
Super video, velmi zábavné
Mám otázku, možno trošku viac do histórie. Ako na tom bola Podunajská nížina? Hradiská sa našli na kopcoch, takmer na každom vrchole, na Slovenskej bráne sú hneď dve, predpokladám že hladina vody bola o dosť vyššie, čo by znamenalo, že všetky obce pod ňou boli vlastne zaplavené/voda, (preto sa tam stavalo až oveľa neskôr) ktorá prichádzala po roku terajšieho Hrona. Nevieme z histórie, ako vysoko bola hladina vody podunajskej nížiny/Hrona v období týchto hradisk?
Na toto by vedel lepšie odpovedať asi archeológ. Ja zas až taký odborník nie som. Ale poradím ako postupujem ja. Keď tvorím historické mapy pre videá, vychádzam z dobových vyobrazení bitiek (bohužiaľ často štylizovaných), ale hlavne z vojenských mapovaní z 18. a 19. storočia. Samozrejme je tam obrovský skok v rokoch, ale aspoň sú tam toky riek pred ich reguláciou. Tieto vojenské mapovania sú dostupné na stránke maps.arcanum.com Na nič presnejšie som zatiaľ neprišiel. Presne objasniť by to mohol len archeologický prieskum.
@@dejepiszdomu ďakujem pekne za odpoveď
Tu je velky rozdiel v jednotlivych etapach historie. V praveku, staroveku a rannom stredovdku bolo na nizinach viac hradisk aj osad ako v kopcoch. To sa zmenilo az po mongolskej invazii, kedy uz male hradky na rovine nestacili taktikam stepnych narodov, ktore na rovnake roviny boli uz nauceni. A zasa neskor, proti osmanom sa zacalo znova budovat na rovinach, Zamky a Komarno. Ale to uz bol iny typ pevnosti, specialny hviezdicovity tvar. Ked padli Zamky, uz male hradky ako Surany a Komjatice nemali vela sanci.
@@sonatacarpathica8463 z toho či vidím u nás by som povedal práve, že hladina vody neumožňovala stavať na rovine, pretože to boli viac menej bažiny. Samotný Levický hrad bol nimi obklopený a to už sme v roku 1200-1600 nl. Myslel som skôr neolit a mladšiu/staršiu dobu bronzovú, kedy odlievali prvý bronz, vyrábali sklo ktoré miešali do hliny na nádoby.
Zaujíma ma obdobie medzi prvou keramikou, po dobu bronzovú.
Na hradisku Krivín na Slovenskej bráne sú tisíce črepov bez glazury, bez pridaných farebných kovov. Na najvyššom mieste hradby sú ich tisíce a mrzí ma že tomto mieste a období neviem viac. Každopádne ďakujem za informáciu, čo píšete dáva logiku a doplňuje pre mňa skladačku 👍🏻
@@Kubos13 hladina vod v tej dobe nebola vyssia ako dnes. Prave prebiehala mala doba ladova, ktora skoncila az v 19.-20. storoci, resp stale trva jej koniec. Baziny boli sposobene len tym, ze koryta riek neboli este upravene, regulovane a neboli hradze. Takze bolo viac zaplavovych stavov a tiez mrtvych ramien atd. Blatnohrad bol napriklad na tom rovnako. Okolie bolo treba odvodnit kanalmi a vysusit.
Nase mesta, su omnoho starsie ako par stoviek rolov!
Záleží od toho, čo považujete za mesto. Mnohé dnešné mestá stoja na strategicky výhodných polohách, na ktorých boli obce aj v minulosti. Ťažko však môžeme pravekú osadu alebo hradisko považovať za mesto. Navyše mnohokrát obce neexistovali kontinuálne až k "dnešným mestám." Ako spomínam vo videu, obce ktoré môžeme považovať za skutočné mesta majú na našom území skutočne stovky rokov...
A ake mesto bolo ako 1. vybudované??😊😅
Ťažko povedať. Najstaršia bude zrejme Nitra, ale je ťažké určiť čo môžeme alebo nemôžeme považovať za mesto ako také.
Trenčín
Jednoduche Trenčín
Trenčín?
Správne!
Pozrel som si pre istotu ešte aktuálnu mapu a Váh nepustí, je to Trenčín.
Správne. Inšpiroval som sa Trenčínom, aj keď za vzor som mal staršie mapy pred úpravou toku Váhu.
@@dejepiszdomu ten tok sa až tak nezmenil, hory nepustia 😉
Aj keď si každú jar robil nové koryto, Váh mohol putovať len v kotline.
Knieža, misionáři, župa, to je Nitra. Ostata historia, striebro a roky su hausnumera
Skoro všetko mi sedelo na Nitru. Ale keď vravíš ze Trenčín ôk no😅 Ale jaké knieža bolo v Trenčíne? 😅
Áno sedí to aj na Nitru, čo sa týka kontextu, ale mapu, polohu hradu, rieku atď. som si "požičal" z Trenčína...
Je to buť Nitra alebo Trenčín
Je to Trenčín.. :-)
Ak si pozriete konstrukciu histrickych hradov, nie pevností, ich rozsirovane a pristavby v jednotlivych slohoch, tak si vsimnete, ze kostol, alebo kaplnka vznika ako prva. Taktiez slovo knieza pochadza zo slova knaz. Takze najstarsie mesta nemali ryby z rieka a strieborne bane, ale svojho boha, svatynu, ktoru ochranovali. Prvy krat som si to vsimol myslim na makete Oravskeho hradu a potom som si to vsimal neskor uz zamerne.
Kaplnka je cirkevná stavba, zväčša je to spôsob ako označiť historicky dôležité miesto. Skôr ako hrady boli hradiská, tam začala história miesta. Boli sme pohanský národ, krstili nás mečom , to už je "moderná" história.
@@Kubos13Pribina dal vysvatit kostol pre svoj lud, hoci sam bol este nepokrsteny. Tak aky mec? Ked ziadal Rastic, Svatopluk a Kocel vatikan a neskor carihrad o ucitelov, neziadali to pre seba, oni vedeli latinsky slovom aj pismom. Ziadal ich doslova pre lud slovensky, ktory uz bol vseobecne pokrestanceny, o com svedci aj Bojna. Na nasom uzemi nejak velmi o krsteni mecom hovorit nemozeme tak, ako napriklad vikingovia, alebo kyjevska rus, ci polania. U chorvatov a moravanov bol silny misionarsky vplyv, ak by sme to chceli zjednodusit
@@sonatacarpathica8463 Veď kresťania dávajú zabíjať svojich rebelujúcich synov ako im biblia káže, tak nie je dôvod si myslieť, že by sa k pohanom spávali dobre.
A ako vznikali mestá kde neboli rieky, jazerá.... Napríklad ja žijem v Kráľovskom Chlmci, kde najbližšia rieka je cca 8km.... Je tu len kopec s výškou väčšou ako 200m...
Samozrejme tok rieky nie je výlučná podmienka. Ale pri mnohých mestách to platí. Ak sa pozrieme na najstaršie civilizácie a prvé mestá pôsobí to ako pravidlo. Ak mestá nevznikli pri rieke isto tam boli iné prírodné alebo hospodárske výhody ako napr: križovatka obchodných ciest, ľahko brániteľný kopec, úrodná pôda atď....
Na starych mapach su tam nejake potoky krutiace sa juzne od mesta. Je mozne, ze boli az neskor zregulovane, odstavene a presmerovane do vacsieho toku, napriklad kvoli zaplavam. 60. a 70. roky sa to robilo vo velkom aj v obci kde ja zijem
Nitra?
Si blízko. Pôvodne som plánovl Nitru, ale nakoniec to bolo iné mesto s podobnymi okolím....
@@dejepiszdomu Hlavne ma zmiatol ten kostol. Viem že v Nitre bol postaveny prvý kostol na Slovensku.
@@kristianprigl7895 Správne! Vysvetlenie kostola je zároveň prvá písomná zmienka o Nitre (828). Ja som však zmiešal rôzne slovenské mestá. Tá rieka a približná poloha hradného kopca je jediná reálna vec. Základ mapy som robil podľa Google Earth snímky Trenčína.... :-) Ale uvažuješ správnym smerom. Veľa vecí som si "požičal" z Nitry.
Chlapci, nežartujte, že Devín! :-D Po prvé nie je to mesto, ale mestská časť Blavy a leží na sútoku dvoch riek a nie pri jednej. Ako rodený Blavák to dobre viem a na Devín chodím pravidelne.
Prečo to píšete tak nadradene a povýšenecky a vysmesne
Nie je to náhodou tak , že tie mesta museli mat dôvod kde vznikali , kde boli založené, ale vtedy boli významné
Dnes určite ,,tie ,, mesta už stratili svoj význam
Napr . maďarsky Szecseny alebo Fiľakovo
Pričom v tej dobe muselo byť Fiľakovo určite významnejšie ako dnešný Lučenec
Napr .môj názor Nemusíte ma hneď zHEJTOVAT
Pekný deň
Trencin
Správne !!!
@@dejepiszdomu dik....ale bolo to s pomocou mapy,z tvaru rieky som vychadzal
@@robertroth9390 v podstate je geograficky správne len tvár rieky a poloha hradu. Poloha mesta už nesedí.
Podľa kata som identifikovala Trenčín.
Banská Štiavnica hehe
Tie bane by to evokovali... Ale ako som už písal nižšie, scenéria je inšpirovaná Trenčínom. Ale beriem si niečo z Nitry aj Banských miest...
Devín
tak bola to Nitra alebo nie🤔
Mapa vznikla na podklade Trenčína...
nitra
Podľa mňa je to devín.
Čo sa týka vznik miest všeobecne, kľudne to môžeš datovať 10 000rokov pred naším letopočtom.
Napr. také Jericho bolo osídlené okolo roku 9 000 pred K. Stále tam kontinuálne žijú ľudia. Toto video ale bolo zamerané na naše územie. Samozrejme aj tu žili na mnohých miestach ľudia aj v praveku, ale podobná kontinuita u nás nie je.
podľa mňa to bola Nitra
TRENČÍN
Správne.
Nitra
Nitra.
je to Banska Štiavnica👍😅
bs bola kedysi druhe najvadsie mesto na uzemi dnesneho slovenska.
Ktory kral dal privilegia?
Mesto je vymyslené a príbeh okolo neho je len schematický. Takže žiaden konkrétny kráľ tam nie je. Privilégiá vydávali viacerí králi. Napríklad prvé mestské privilégiá dostala Trnava od Bela IV. v roku 1238.
zeby trencin
Nitra
Nitra