Spomínam, čo iné mi zostáva. Cukrovar ma sprevádzal celým mojím detstvom a mladosťou. Od materskej škôlky na ul. Jesenského až po vysokoškolské štúdium a zamestnanie. Neodmysliteľne patril ku atmosfére každej jesene - nezabudnuteľná vôňa, vysoká hladina Niterky, tajomný pukotavý zvuk, popadaná repa v zákrutách ciest... Je to preč, ale nikdy nezabudnem.
Dakujem za tieto videa :-)
je dobre pripomenut si tie casy
V cukrovare som pracoval a bez problémov mi bolo umožnené navštevovať večernú priemyslovku. To sme mali vtedy ozajstnú slobodu a robotník bol niekto.
Spomínam, čo iné mi zostáva. Cukrovar ma sprevádzal celým mojím detstvom a mladosťou. Od materskej škôlky na ul. Jesenského až po vysokoškolské štúdium a zamestnanie.
Neodmysliteľne patril ku atmosfére každej jesene - nezabudnuteľná vôňa, vysoká hladina Niterky, tajomný pukotavý zvuk, popadaná repa v zákrutách ciest... Je to preč, ale nikdy nezabudnem.
Ja som z Levic ale v Suranoch som chodil do skoly v cukrovare ako ucen elektricar.
asi v 1972. Pisem zo USA.
fero zubek
skvele vidiet ako to vsetko vyzeralo pred rokmi
Kua Fero tebe poznám.Učil si sa za Pohroský Ruskov?Ja som bol v Šuranoch v 1972-1975 tiež v odbore Prevádzkový elektromontér.
Čo nezničila žiadna z vojen, zničili mafiánske roky 90-te a pokračuje to veselo dale, Veľmi smutný a opakujúci sa scenár. Nezvratná skaza…