Páračky v Mútnom

Zimné dni a večery na dedine ako kedysi. Keďže svojho času nebolo elektriny, nebolo ani rádio či televízia, ľudia žili akosi družnejšie vo svojich starostiach i radostiach.
Muži trávievali večery návštevou u susedov, alebo len tak na skok v krčme prepláchnuť si hrdlo. Ženy preberali počas večerov dedinskú politiku pri páračkách. Starosta obce Mútne Marián Murín sa tak odhodlal k družnému posedeniu ľudí prevažne dôchodcov v kultúrnom dome práve pri páračkách.
Doprostred chyže sa dal veľký stôl, okolo neho lavice, na ne si posadali prítomné a dostali nejakú nádobu do lona. Do nej dávali napárané perie. Veď dievke ako veno bolo treba pripraviť duchny. Na stôl sa vysypalo perie a každá si z neho brala a párala ho. Priebeh páračiek dotváralo rozprávanie hrôzostrašných príbehov, povestí a klebiet. V mútnianskom kulturáku to minulý týždeň žilo. Nechýbali tradičné piesne, dobrá nálada, ale aj vrúcne pohostenie.
Týchto akcií sa zúčastňovali aj malé deti. Na peci sa mnohokrát triasli od strachu, keď počúvali tie hrôzy o strigách, čo na krížnych cestách pochytia každého a vytancujú ho až do úplného úmoru, alebo o umretých v bielych plachtách, čo sa prechádzajú v noci po cintoríne.
Každé páračky sa končili „homolou," ktorú vystrojila gazdiná ako poďakovanie za vykonanú prácu. V tomto prípade to bol dobrý gazda starosta Marián Murín.