วีดีโอ

This was Last year they always test it.

No its ok, Just try not to touch the components on the RAM.

Prečo!?

@@jozemcek8571 Prečo!?

@@jozemcek8571 Základom každej pálenky je príprava kvasu. Ovocný kvas (rmut) je brečka vyrobená zo zrelého ovocia. Kvasením tejto brečky, resp. cukrov obsiahnutých v ovocí, vzniká alkohol. Najlepšie je preto také ovocie, ktoré obsahuje veľa cukru. Na výrobu kvasu teda používame iba dobre vyzreté ovocie, ktoré obsahuje veľa cukru.U sliviek je ideálny stav prezretosť, teda doba, kedy už sa slivky začínajú scvrkávať a sami zo stromu spadnú. Na uľahčenie kvasenia je dobré ovocie rozomlieť. Jablká je dobré rozomlieť, prípadne vylisovať mušt a nechať skvasiť iba mušt. Slivky je dobré pred kvasením roztlačiť alebo inak narušiť ich celistvosť. Jablká aj slivky je nutné zbaviť stopiek, do kvasu v žiadnom prípade nepatrí ani lístie, tráva, vetvičky alebo hlina, ktorá priľne na ovocí, ktoré zbierame pod stromom. Všetky tieto nečistoty v kvase majú negatívny vplyv na výslednú chuť pálenky. Znečistené ovocie umyjeme, ovocie bez viditeľného znečistenia neumývame, na povrchu ovocia žijú kvasinky, ktoré spôsobujú potrebné kvasenie. Do kvasu ďalej nepatrí ovocie nahnité alebo plesnivé. Červivé plody nevadí a do kvasu ich pridáme.V skorších dobách sa kvas pripravoval predovšetkým v drevených nádobách, najčastejšie sudoch, ale bežne aj vo veľkých lavóroch a neckách a všetkým, čo bolo práve dispozícii. Dnes sú na prípravu kvasu najvhodnejšie plastové sudy s uzáverom, ktoré sa dobre vymývajú as ktorými sa dobre manipuluje. Minimálny vhodný objem bečky je 50 litrov, čím väčší sud bude, tým lepšie pre kvalitné kvasenie, na druhú stranu je ale dobré myslieť na to, že so sudom budeme ďalej manipulovať (budeme kvas prevážať do pálenice). A je jasné, že naložiť do auta napr. 400 litrovú bečku s kvasom môže byť celkom oriešok. Najčastejšie sa preto používajú bečky s obsahom 50 - 100 litrov. Dôležité je, aby bola nádoba na prípravu kvasu čistá a dobre vymytá.Ovocie na kvas plníme zhruba do 4/5 obsahu nádoby, musíme myslieť na to, že kvasenie obsah nádoby zdvihne a kvas by nám tak mohol z nádoby vytiecť. Slivky, ktoré zbierame padané, môžeme plniť do bečky postupne v priebehu niekoľkých dní. Kvas z jabĺk ale vždy zakladáme naraz, bečku nedopĺňame. Po naplnení bečku zakryjeme igelitom alebo viečkom, myslíme ale na to, že kvasením vzniká oxid uhličitý, ktorý musí z bečky unikať, do igelitu teda urobíme napr. klincom pár dier, vekom bečku iba zakryjeme, aby oxid mohol unikať. Najlepším riešením, nie však nutným, je opatrenie bečky tzn. kvasnou zátkou. Kvasná zátka umožňuje unikanie plynu z kvasu pomocou hadičky vedúcej do nádobky s vodou, ale zamedzuje prístupu vzduchu ku kvasu. Zamedzením prístupu vzduchu ku kvasu potláčame octové kvasenie, ktoré je nežiaduce a ktoré kvas znehodnotí (taký kvas nepríjemne zapácha po octe a pálenka z neho vyrobená svojou vôňou pripomína najviac acetón). Po naplnení bečky ovocím umiestnime bečku na vhodné miesto. Kvas by nemal byť vystavený priamemu slnečnému žiareniu, ideálna teplota na kvasenie je okolo 20 stupňov. Nižšie teploty kvasenia spomaľujú, vysoké teploty potom kvasenie výrazne zrýchľujú, čo tiež nie je žiaduce. V prípade, že teplota klesne pod 10 stupňov, prestáva kvasenie prebiehať. V takej situácii stačí kvas presunúť do tepla a kvasenie sa opäť naštartuje a prebieha ďalej. Po niekoľkých dňoch sa na kvase vytvorí tzv. koláč alebo deka z ovocia, ktorá prirodzene chráni kvas infekciami a zabraňuje úniku alkoholu. Túto deku neodstraňujeme, ale pravidelne kontrolujeme av prípade, že sa na povrchu tvorí pleseň, tak pleseň opatrne (napríklad lyžicou) odstránime.V štandardných podmienkach prebieha kvasenie sliviek alebo jabĺk 8-12 týždňov, záleží predovšetkým na okolitej teplote. Kvasenie je ukončené, keď neuniká už oxid uhličitý. Poznáme to tak, že kvas nebubla. Hotový kvas má príjemnú vôňu a nie je po ochutnaní sladký (neobsahuje cukor, cukor je vykvasený). Po ukončení kvasenia sa tiež začne prepadať deka na povrchu kvasu, v tejto chvíli je dobré túto deku z kvasu odstrániť, do pálenice ju voziť nemusíme. Po dokončení kvasenia nádoby poriadne uzavrieme a vezieme kvas do pálenice. Poznámka: Často sa uvádza, že počas kvasenia s kvasom nemiešame. Táto rokmi osvedčená prax pochádza z čias, kedy kvas nebolo možné dostatočne chrániť pred vzduchom a hlavnú ochranu tak tvoril práve koláč na povrchu. V dnešných dobách, kedy máme uzatvárateľné sudy a kvasné zátky, môžeme kvas premiešavať a vytvoreniu deky tak zabrániť. Premiešaním by malo dôjsť k lepšiemu prekvaseniu a väčšej výťažnosti u kvasu. Názory na to, či kvasom miešať alebo nie, sa veľmi rôznia, preto je na každom z nás, akú metódu zvolíme a ktorá sa nám praxou osvedčí viac. Pridávanie cukru do kvasu je veľmi diskutovaná téma. Z hľadiska zákona je vec jasná, cukor, ani žiadne iné cukornaté a škrobnaté látky (melasa, med, obilie...) sa do kvasu pridávať nesmú. Realita je však také, že množstvo pestovateľov cukor do kvasu pridáva. Dôvodom môže byť malá cukornatosť ovocia, a teda následná malá výťažnosť kvasu. Ideálna cukornatosť kvasu je do 20% (môžeme zmerať cukromerom), viac cukru v kvase obvykle znamená, že kvasinky všetok cukor neprekvasí a ten potom v pálenke spôsobuje nepríjemné „škrabanie“ v krku. Veľa ľudí však akýkoľvek prídavok cukru do kvasu neuznáva a pálenku vyrába iba z ovocia. Ďalšou diskutovanou témou je pridávanie vodu do kvasu. Všeobecne nemá prídavok vody zmysel, akurát sa tým zbytočne zvýši objem kvasu, ktorý je nutné v pálenici spracovať. Význam tak má pridanie vody len v prípade, že spracovávame ovocie málo vodnaté a vzniknutá brečka je viac sypká ako tekutá, čo sa nám môže prihodiť napr. pri drvení niektorých odrôd jabĺk. Pokiaľ sa rozhodnete vyrobiť si vlastnú pálenku, snažte sa dodržiavať osvedčené postupy pri zakladaní a vedení kvasu, odmenou vám bude výborná pálenka z vlastnej úrody. A naša rada na záver. Do pálenice sa objednajte s predstihom, je možné, že v čase hlavnej sezóny (teda na jeseň) bude pálenica na týždne dopredu beznádejne plná a vy tak budete musieť čakať na vypálenie kvasu napríklad až do januára. Po vypálení nechajte pálenku niekoľko týždňov vyvetrať (v otvorenej sklenenej nádobe, demižóne), zjemní sa tým jej vôňa.