วีดีโอ

Ďakujem. Môžu za to ochotné ruky :-)

Dušanov chlopec sa ešte musí poriadne vymrznúť :-) :-) :-)

A teraz vážne. Bez rúk ochotných vystaviť sa chladnej vode a nôh často brodiacich sa snehom a hláv rozmýšľajúcich ako tým rybkám pomôcť, by táto injekcia revírom možná nebola. Takže vďaka naozaj patrí otcom (Dušanovi a Mirovi) a aj ich synom, ktorých k úcte k prírode viedli, patrí aj Matúšovi, z ktorého nemalo byť nič :-) a vďaka patrí aj tým, ktorí aj keď len raz v roku priložia ruku k dielu - či už pri vysádzaní, alebo pri kontrole ikier, či pri roznášaní plôdika, alebo nosení agregátu pri jesenných odlovoch. A keďže pstrúžiky, napriek tomu, že ústa majú, sú nemé, tak za nich: Všetkým, ktorí k tomuto dielu prikladajú ruku - VĎAKA!

Zdravím, ak podmienky dovolia, tak video natočím. Niekde v PC mám aj materiál z minulosti, len sa ho nepodarilo spracovať a zverejniť. Ikry budú v inkubátoroch cca do marca. Je to závisle od toho, aký vývoj počasia bude. Čím chladnejšia voda, tým dlhšie im trvá kým sa vyliahnu. Po vyliahnutí ešte nejakú dobu trávia zásoby z vrecka. Keď už majú z neho nejaká 2/3 strávená, tak ich roznášame po potoku. Tu sú nejaké videa zo začiatkov: www.youtube.com/@mosrzorlov8908

To netuším. Ale minimálne o ten spadnutý krížom cez Poprad by povodie záujem prejaviť malo. Aj keď do jari asi podstatnú časť z neho bobry dajú dole.

Či žijú obe to neviem, ale pri poslednej prehliadke tam boli ešte obe. Keďže vtedy v úli nebol plod, tak pre istotu som ich neizoloval. Teraz ich nechcem rušiť, preto ich neotváram. Sám som zvedavý ako to v jari bude, :-)

@@zdenomuchaAk prežijú zimu, tak možno na jar stará matka odletí s malým rojom, uvidíme, tiež som zvedavý :-).

Pre niekoho je minut 15 balení do roka príliš drahé radšej trápia včely ťažkou chémiou,pritom si tie vcielky na liečbu ľahko zarobia či,,,????

Ďakujem

Včelárim v Orlove nejakých 490 mnm. Túto sezónu to vyzerá naozaj dobre. Minulý rok to bol takmer vo všetkých úľoch dvojnásobok. Napriek tomu tíško závidím tým, ktorí nemajú po jesennom liečení ani stovku.

Ještě na doplnění, po aplikaci varromedu v podletí po Varidolu nespadlo už skoro nic (jeden dva tři).

Skúsenosť s Varromedom aj s roztokom kyseliny šťaveľovej mám. Aj na kanáli video je. Z toho čo o tomto spôsobe viem mi zarezonovalo, že pokap kyselinou šťaveľovou je vhodne použiť na jednu generáciu včiel len raz. A tento spôsob ošetrenie mám vyhradený čas na prelome rokov. Nahradil som ním aerosól. Ekopol k dostaniu nebol, aj keď na jesenné ošetrenie som si ešte zohnal. O tom žeby bol zakázaný neviem. Myslím, že nemá obnovené schválenie. Látka, ktorú obsahuje aj Gabon bola zistená v nízkych množstvách v niekoľkých testovaných sériách a nie vo všetkých. Aspoň tak to mám vyskladané ja. Samozrejme môžem sa mýliť. No a kyselina mravčia by mala fungovať aj na zaviečkovaný plod (aj keď toto u je mňa vďaka izolátorom Chmáry bezpredmetné). Doteraz som ju nepoužíval lebo som mal obavy z toho, že počas jej použitia sa zmenia teploty a nastane rýchlejší odpar a zvýšená koncentrácia pár môže poškodiť matku. Na tú keramiku som na webe natrafil už skôr, ale teraz som bol na konferencii v Poľsku a padli mi do oka. Tak na testnutie som to kúpil. Tvorca tvrdí, že odpar je rovnomerný, plynulý, od teploty 13°C. Trvá 3 - 5 dni podľa druhu tej keramiky. A tá rovnomernosť sa nemení ani s narastajúcou teplotou. Pri prvom letnom pokuse s použitím som nezmeral množstvo nasiaknutej kyseliny a niektoré tie krúžky neboli v kyseline ponorené. Teraz viem, že naozaj nasajú +- 20ml kyseliny. No a teploty vonku nad 13° veľmi nešli. Preto tomu dám ešte jednu šancu. No a určite motívom nebolo hľadanie kolesa, ale skôr nájdenie nejakej jednoduchej náhrady za spomenutý Ekopol.

...a podložky máš natreté olejom? bo mravce ešte úraduju a potom môže byť spád skreslený ...

Ja sa hrajkám rád :-) S tým ničením klieštikov mám vyskladaný tento názor: Amitráz je v podstate jediný prostriedok, ktorý viac menej bez problémov funguje. Kdesi vo Francúzku už bola potvrdená odolnosť klieštika aj proti nemu, aj keď po prerušení ošetrovania zmizla. Síce už na druhý deň je rozpadnutý, ale jeho metabolity sa vo vosku ukladajú,. Molekula jedného z nich je takmer na nerozoznanie od bojového plynu (tuším Sarin). Nadmerné používanie spôsobuje poruchy v plodovaní matiek, poškodzuje vaječníky. Takže tento prostriedok sa snažím ušetriť na horšie časy. No a ako alergikovi mi ten puch nerobí dobre. Ekopol pôsobí dlhšiu dobu, počas ktorej stihne prekryť aj obdobie reinvázii. Aj keď tento rok som ho dal neskôr a letová aktivita včiel už je slabšia. Keď som ten Ekopol testoval, tak po ošetrení ním som zapálil pre kontrolu Avartín a spád bol nevýznamný. A v zime to v prvých rokoch bol Amitráz aerosólom, ktorý už niekoľko sezón nahradil pokap šťaveľkou.

@eduardsivco5507 Podložky natreté nemám. Síce som čítal, že mravce klieštika vynášanú, ale myslím si, že pri liečebnom spáde to nebude štatisticky významné. Ak mi po prvom dní od podania Ekopolu spadlo na podložku 300 ks, tak 5 mravcov odnieslo aké percento z nich? Ale môžem sa mýliť.

@@eduardsivco5507 dobrý den, a Vy jste u sebe viděl mravence odnášet kleštíky nebo jste o tom slyšel či četl?

​@@yttomaskTiež som ešte nevidel mravca ako odnáša klieštika, a osobne o tom pochybujem, žeby bol klieštik pre mravca zaujímavý. Treba ale rozlišovať aj mravce-je možné že veľké lesné mravce klieštikom nepohrdnú, ale keďže nemám včelstvá v takej oblasti tak to neviem posúdiť.

Presne takto som sa zamýšľal aj ja. Teraz to už nechám tak. Dal som do úľov Ekopol a v budúcej sezóne to za priaznivejších podmienok zopakujem.

Aj ja si to takto vysvetľujem. Tvorca tej keramiky tvrdí, že kyselina sa rovnomerne odparuje 5 dní od 13 °C a ani pri vysokých teplotách to nie je rýchlejšie. No teraz už teploty tých 13 ° nedosahovali. Ešte tejto metóde dám šancu v budúcej sezóne.

@@zdenomucha Mám včielky vo vyššej nadmorskej výške (850 m.n.m), keď som pred tromi týždňami dával formidol, tak bolo podobné počasie 5-15 °C. Trvalo to tak 5-6 dní, kým bol nosič suchý. Možno veľa kyseliny ušlo strieškou.

@@eduardsivco5507 Už tam visí Ekopol...

Pred používaním kyseliny mravčej mám rešpekt. Z toho čo viem, tak je veľmi dôležité množstvo odparenej kyseliny za časovú jednotku a to je ovplyvnené teplotou. Pri príliš rýchlom odparení hrozí poškodenie matky. Práve z toho dôvodu som ju doteraz nepoužíval. Tie krúžky som kúpil na skúšku, ale u mňa zatiaľ veľký úspech nemajú. Ešte im dám jednu šancu v prijateľnejších teplotách na budúci rok. Priateľ túto sezónu liečil práve penovými utierkami a kyselina sa odparila za 24 hodín a on si "odkúril" 1/3 matiek. Medzi nimi bola aj jedna plemenná.

​@@zdenomuchamne sa to nestalo dával som po 50ml ale 65 %, účinok bol nad moje očakávanie. Treba nájsť ten správny pomer lebo aj pri pomalom odpare sa môže stať že v uli bude nízka koncentrácia a účinok takmer žiaden. Ako vravím treba si to vyskúšať radšej menej a potom pridať, samozrejme nie hneď na všetkých vcelstvach. Nech sa darí. 👍

Ďakujem

Viem, viem... BPP veľmi nezachovávam. Asi by to chcelo celotvárovú masku, ale to by zas nešlo obkecávať.

​@@zdenomuchamne presne minulý týždeň frkla 65 % kyselina mravčia do oka. Ja dávam odparovače Nassenheider.

Až na minulý rok, som nemal pocit, že je pri takomto prerušení plodovania v úli včiel menej. Skôr naopak. Chabý stav včelstiev v minulom roku som pripisoval tomu, aký mal ten rok vývoj v podstate celú sezónu. Takmer nulová znáška, jesenné kolapsy včiel v okolí a s tým spojené rabovky... Včely sa naozaj môžu posunúť bokom od matiek, ale ak je priestor na zimovanie včas a správne zúžený, tak sa tomu dá predísť. To ale ešte nezaručuje, že matky zimu prežijú. Minulú zimu mi uhynulo 5 matiek a včiel bolo v tých izolátoroch neúrekom. Podľa mňa by tie matky zimu nedali ani keby v izolátoroch neboli. Všetky takto uhynuté boli mladé matky a s chovom matiek bolo minulú sezónu problémov habadej. Neskoro sa liahli, nevracali sa s preletu, niektoré sa stali trúdokladné... Aj Vám nech sa darí!

Tak spád bol slovami Sedláčka nula nula nic. Po podložkách sa síce motali mravce a to vraj môže skresliť výsledky. Video síce mám, ale dávať pohľad na prázdne podložky sa mi javí bez významu. V jednom úli boli 2 kusy a v dvoch som nevidel žiadneho. Kontrolný zásah som nerobil lebo bol v úľoch med. Kamarát v tom istom čase dával kyselinu mravčiu odparom z kuchynských utierok a tiež mal takéto podložky. V jednom jedinom úli to bolo 10 inak 0-1-2. Teraz pri jesennom liečení opäť dám do niekoľkých kyselinu mravčiu a potom nejaký kontrolný zásah.

Áno.

Aj mňa ďalší vývoj zaujíma. Aj keď asi ich spolužitie budem musieť pri izolovaní matiek prerušiť. Nerád by som bol keby sa zbavili tej mladej. Ale mohol by to byť aj priestor na overenie skutočnosti, že izolátor je prostriedok na selekciu matiek...

Kúpil som ich vo včelařských potrebách v Liptovskom Hrádku. Ale boli to posledné kusy.

V múdrych knihách som o tom čítal, ale živá skúsenosť je živá skúsenosť. Myslím, že môj hlas vyjadroval neskrývanú radosť :-)

Nemeral som to, ale odhadujem to na tri-štyri minúty.

Ďakujem. Toto včelstvo resp. matka bola tento rok plemennou. Dúfam, že odloženec s ňou sa pekne rozvinie a poslúži ďalší rok.

@@zdenomucha Držím palec.

Pri prvom mojom strudovelom včelstve v minulosti mi najskôr zabili dve pridané matky, tretiu nechali zaklásť tak na dlaň a potom sa jej tiež zbavili. Na plode nahodili matečníky, ktoré po niekoľkých dňoch tiež zrušili. Včelstvo postupne chradlo a chradlo. Potom som našiel info o tom vysýpaní. Čítal som aj názor, že takto môžu trúdice vletieť aj do iných včelstiev a tam zlikvidovať matky. No riskol som to a vyšlo to, tak od vtedy to robím takto. A teraz som mal k dispozícii peknú matku v oplodniaku, tak som ju chcel zužitkovať.

Zdenko,vždy dávaj matečnik a nie matku.Tu tí vždy zabijú.Matku po vyliahnuti z matečnika príjmu za svoju.A pokiaľ nemaš momentálne matečnik,tak ich potom vysyp ďalej od uľa.Ja tie rámiky,kde je trudoplod aj vajička trudice vyberiem a zlikvidujem a potom dávam novú matku cez klietku ale najradšej cez noviny s celým oddielkom.Alebo ich spoj s iným včelstvom,keď chceš zachraniť aspoň včely.

Super, gratulujem. Ja som tento rok začal s chovom skôr, no do toho prišla zmena počasia, tak je to bieda. Matka, ktorú som vybral ako plenmennú sa rozhodla, že vo väzení klásť nebude, tak som musel nalarvovať. No a pri týchto teplotách... Takže zatiaľ z prvej série vyliahnutých 7, z druhej 6, z tretej zaškôlkovaných 6 a koľko prijali zo štvrtej som nepozeral.

Chcel by som sa poprosiť o radu.pri druhej sérii sa mi matky vyliahli skôr ako som ich stihol zaklietkovať.(zrejme boli larvičky staršie)čo sa dá stým spraviť. Ďakujem Ivan

@@ivant4678 Asi už píšem po funuse, ale k PC som sa dostal až teraz. Moja skúsenosť s takou situáciou bola taká, ako v učebniciach. Teda prvá vyliahnutá matky zlikvidovala ostatné. Minulú jeseň som však mal v jednom úli, kde včely s matkami špekulovali situáciu, že viac ako týždeň žili spolu neoplodnené matky. Celkom som ich našiel sedem. Vo Vašej situácii asi neostávalo nič iné, len sa pokúsiť matky nájsť, ale po dvoch dňoch už je asi neskoro.

Ďakujem za odpoveď,nakoniec to vyzer6 tak ,že včeli zrušili všetky narazené mtečniky.(zrejme som skoro vytiahol deliacu prepážku..

Myslím si, že popísaný postup je dobrý a bude fungovať, ak nie je problém, že budú nízke zaplodované. Ja včelárim s optimalizovaným plodiskom a snažím sa dielo v ňom priebežne obmieňať (aj keď to nie vždy ide podľa predstáv). Robím to spôsobom, že z ľava pridávam medzistienky a v pravo sú najstaršie rámiky, ktoré postupne z plodiska odoberám. Uprostred sezóny mám aj skúsenosť s premetením celého plodiska na medzistienky. Jeden pán mi minulý rok poradil, že to robí tak, že má dva vysoké nástavky oddelené mriežkou a zaplodované rámiky dvíha nad mriežku a dole pridáva medzistienky. V nástavkoch nemá plný počet, ale tiež optimalizuje na plod.

Možno by to tak bolo lepšie...

:-) Ten zoom spôsobuje to trasenie a morskú nemoc som dostával aj ja :-) Kameramankou bola manželka a keďže žihadlá jej spôsobujú dosť problémové reakcie, tak pri včelách používa rukavice. Pri nasadzovaní kamery nedopatrením natiahla ten zoom. Keby sa bola pri natáčaní zmienila, že sa jej ten obraz zdá čudný, možno by bolo došlo k náprave. Žiaľ ja som ho videl až po :-( No a ísť to natáčať nanovo...

Zdravím. Tak Ekovartin u mňa nefungoval. Vo včelstve v bezplodovom stave každý deň síce nejaký klieštik (tak do desať) spadol, ale po kontrolnom pokvapkaní kyselinou šťaveľovou to boli stovky (ak si dobre pamätám, tak cez 400).

@@zdenomucha asi na dobry Ekopol nikto nema, pokap ste robili podla toho navodu vo Vasom videu: V boji proti klieštikovi - príprava roztoku Kyseliny šťaveľovej - 21.12.2022

@martinspilovsky9071 Áno. Škoda, že som nevedel, že sa robil výskum vosku na rezíduá liečiv (myslím, že koncom roka 2022), mohol som dať vzorku a vedel by som či v tom Ekopole čosi bolo, lebo už niekoľko sezón som okrem kontrolných aplikácii nepoužil "tvrdú" chémiu.

Tento môj pokus si možno ani celkom nezaslúži pomenovanie "banka" matiek, lebo to boli len dve matky prezimované v prepravných klietkach v jednom úli. Z realizácie na kanáli video je. Pôvodne mali byť izolované v dvoch izolátoroch, do ktorých včely majú prístup (Chmáry), no keďže v deň realizácie už jedno z tých včelstiev bolo takmer vyrabované, tak som zvoli túto metódu. Inšpiráciou boli pre mňa videa Poliaka Pawlyka a Ukrajinca Malychyna. Tí robili pokusy s prezimovaním viacerých matiek v jednom úli tak, že včely k matkám nemali priamy prístup, len ich mohli kŕmiť.

Je to zaujímavé a včely aj mňa dokážu vždy niečím prekvapiť. Tri roky do zadu som sa odvážil získať nejakú materskú kašičku. Prišiel som slávnostne vyberať kašičku a matecniky už boli zaviečkovane. A nevedel som čo potom s matkami. Použil som tiež prvý krát Nicot systém. A takto som ešte tú sezónu dorobil takmer 100 g MK. Mám 16 rodín a jedna matka má veľmi dobré ušľachtilé vlastnosti a odtej si chcem dochovať matky a tiež chcem získať MK. Mám nejaké oplodniaciky a mám aj jeden mini Plus a vyskúšam aj prelarveniey alebo priamo otvorený plod do oplodniacikov. Nech nám to bzučí Ešte chcem spomenúť, jeden priateľ včelár mal nedávno na TH-cam video ako spája dve včelstva a matky sú oddelené MM aby sa k sebe nedostali. Takto sa dve rodiny na jar zohrievajú a keď zosilnia môžu sa zase rozdeliť

Je to pravda. Ako hovoria Poliaci o nespodžianky nie je pri včelách núdza. Môj prvý pokus s prezimovaním dvoch matiek v jednom úli - každá v samostatnom izolátore Chmára - bol ukončený tak, že boli vypustené každá do svojho nástavku oddeleného materskou mriežkou. Vlastne pôvodný zámer bol točiť takú situáciu.

Áno - v klietkach aj matka z tohto úľa aj matka, ktorú som chcel zachrániť. Pri akomkoľvek izolovaní matiek je základná podmienka, že nesmú mať v úli žiadnu voľnú matku. V takom prípade včely dajú prednosť tej voľnej pred zaizolovanou.

Áno, bola urobená 30.10. a v tých dvoch klietkach bola matka, ktorú som chcel zachrániť z rabovaného včelstva a matka, ktorá bola v tomto úli. Teda obe boli v tých klietkach na rámiku narvanom zásobami. Aj keď prežitie bolo zdarné, o jednu som vlastným zlým úsudkom prišiel. Matku v úli, kde zimovali som len rovno vypustil a po dvoch týždňoch som zistil, že je fuč :-( Medocukrové cesto som mal. Stačilo dať trochu do pridavacej klietky...

Princíp prezimovania viacerých matiek týmto spôsobom je, že matky sú zavreté v zasielacích krabičkách tak, aby ich včely mohli cez otvory kŕmiť, ale nemali s nimi priamy fyzický kontakt a ani ich nemôžu vyslobodiť. Krabičky sú trochu väčšie, ako klasické, kúpené vo včelárskych potrebách v Liptovskom Hrádku. Krabičky sa umiestňujú na rámik preplnený zásobami zhruba v tretine zhora a tretine od letáča. Teda tam, kde by mal byť väčšinu času zimný chumáč. Ukrajinec Malychyn takto prezimoval tuším 12 matiek. Pred týmto úkonom musí včelstvo byť na krátku dobu osirotené. S takýmto prezimovaním to bola moja prvá skúsenosť. Mám však skúsenosť s prezimovaním dvoch matiek v jednom úli v izolátoroch Chmára, teda tak, že včely k matkám prístup majú. Takto som to pôvodne chcel urobiť, len včelstvo, kvôli ktorému som to robil, pred realizáciou veľmi zoslablo. Vtedy som si spomenul na túto metódu, ktorú som videl na YT, tak som ju skúsil.

@@zdenomuchaok a když budu mit zasobu matek na podzim a nebudu mit osirele včelstvo a urobim toto tak co sa stane s matkami v tech kletkach ? a Ukrajinec to mal 12 matek v jednom ramiku nebo ve vjace uloch ? tympadom ak mi zbude 20 matek možem dat 6 kusu do jednoho ramika hej ?

@dgfgfgfgf1644 Ani ja som nemal dlhodobo osirelé včelstvo, nechal som ich bez matky nejakú pol až hodinku. To, ako som to robil, je vo videu: th-cam.com/video/iUl-WSnovCA/w-d-xo.html . Pôvodne som chcel robiť ten pokus tak, že som chcel zosypať včely z oplodniakov z jesenného chovu matiek do jedného včelstva a im dať prezimovať všetkých, tuším, 6 matiek takýmto spôsobom. Ale na včelnici nastala v tom čase rabovka a postupne jej za obeť padli jeden po druhom všetky oplodniaky. Malychyn mal tie matky na jednom rámiku v jednom úli. Mal vyrobený niečo ako izolátor tak, aby včely k matkám nemali prístup, ale mohli ich kŕmiť. O rok neskôr urobil pokus s ešte väčším počtom matiek, ale výsledok sa už nedozvedel, lebo včelnicu mu zlikvidovala ruská bomba :-(

@@zdenomuchaOK i taketo sou pripady no .. na jaro sa hodi vždy mat rezervne matky určitě letos skusim vdaka

:-) Svätá pravda. Toto si vždy hovorím keď je dym potrebný a z dymáka nič...